Július Vanovič začal svoje štúdium na gymnáziu. Jeho otca v roku 1949 obvinili v zinscenovanom politickom procese s partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom a uväznili. V dôsledku toho Júliusa v roku 1952 vylúčili zo 6. ročníka gymnázia a musel sa zamestnať v tlačiarni Neografia v Martine. Dva roky tu pracoval ako pomocný robotník a pomocný korektor. Rok bol tiež knihovníkom-skladníkom v Matici slovenskej. Pritom externe pokračoval v štúdiu a v roku 1955 na Gymnáziu v Martine aj úspešne zmaturoval.
Na odporúčanie Matice slovenskej ho prijali na štúdium knihovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no opäť ho po prvom semestri vylúčili z politických dôvodov. Znovu sa zamestnal ako knihovník-bibliograf v Matici slovenskej, po tom, ako sa presťahoval do Bratislavy, pôsobil v tejto profesii aj v Slovenskej pedagogickej knižnici.
V roku 1963 sa stal redaktorom Slovenských pohľadov, v rokoch 1967 – 1968 bol redaktorom Mladej tvorby. V tomto období, ktoré bolo poznamenané politickým odmäkom, externe vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Počas 60. rokov 20. storočia začal publikovať v literárnych časopisoch články a štúdie.
Od roku 1969 pôsobil ako odborný pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, no v apríli 1972 musel ústav opustiť. Prijali ho za korektora do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pôsobil až do roku 1990, keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV. V roku 1991 obnovil v Tranosciu vydávanie časopisu Tvorba a stal sa jeho šéfredaktorom. Zomrel v decembri v roku 2020.
