Katarína Gillerová patrí medzi popredné predstaviteľky tzv. ženskej literatúry, ak pod tým chápeme koncentráciu na videnie sveta výlučne ženskými očami (pocitmi, emóciami). Stredobodom jej príbehov je láska (ako napovedajú už názvy jej viacerých románov), šťastná i tragická, rodina, rodinné vzťahy prezentované spolupatričnosťou, solidaritou, ale aj juxtapozíciou manželov, muža a ženy, rodičov a detí. Gillerová vyniká nevtieravým zobrazovaním každodenných problémov jednoduchých ľudí, ľudí z našich sídlisk. Zachytáva ich trápenia ľudského, vzťahového i finančného, materiálneho charakteru. Jej texty vysúvajú do popredia schopnosť empatie a kultivovaného mapovania všeobecne známej reality tešiacej i trápiacej každého z nás. Pre Gillerovú je príznačné, že nepodáva svoje príbehy plocho, ale plasticky, navyše s tajomstvom. V jej rozprávaní sa často prelína prítomnosť s minulosťou, v týchto súradniciach sa tvorivo hrá na pátrača odklínajúceho korene konfliktov medzi ľuďmi (ide najmä o pozíciu muž kontra žena) a do tejto hry pútavo vťahuje a zainteresúva aj čitateľa. Treba pripomenúť, že pomyselné vymedzenie hraníc tzv. ženskej literatúry nie je v prípade Kataríny Gillerovej fixným obmedzením či neprekonateľnou prekážkou, vo viacerých textoch dokazuje, že ho hravo prekonáva, a svoju tvorbu dokáže ustavične obohacovať o nové umelecké zámery.
Bohuš Bodacz
