Verše začala uverejňovať v Mladej tvorbe a Slovenských pohľadoch. Motív smrti jej otca a matky sa objavuje v celej básnickej tvorbe autorky spolu s krajom a jeho starými symbolmi vinohradníckeho života, zvykoslovím a tradíciami. Všetky uvedené motívy rezonujú vnútorným dynamizmom, v ktorom spája ženskú senzitívnosť s intelektuálnou reflexiou života. Motívy domova a práce otca v stolárskej dielni sú hlboko precítené vlastnou skúsenosťou, ktoré významne zasiahli do života autorky. Ďalším okruhom jej poézie je žena v rozličných životných funkciách – dievča, žena, manželka, materstvo, matka, vdova i starecký vek. Pri hľadaní primeraného výrazu okrem voľných asociácií a metaforickosti sa vracia k prírode a inšpiračné podnety čerpá aj z ľudovej slovesnosti, ale bez tradicionalizmu tejto poézie. Zápasí o vlastný tvar, presnosť poetického videnia a adekvátne pomenovania, o vyjadrenia silného, vnútorne pociťovaného dramatického napätia, ktoré nachádza v prírodných javoch i v ľudskom živote. Hľadá cesty k ľudskému šťastiu vytváraním trvalého vzťahu medzi mužom a ženou prostredníctvom toho, čo tento zväzok mení na krásny a trvalý. Jej poézia je oslavou života, práce a krásy. Keď sa pohybuje v rodinnom prostredí, je nielen citovo hlboká, pravdivá, ale aj cudná, akoby sa strachovala vyľakať vrtkavé šťastie, čím by ho mohla stratiť. Keď sa dostáva k vojnovej problematike, organicky spája osobné s nadosobným, subjektívne s objektívnym. Jej poéziu charakterizuje úsilie o presnosť tvaru a čistotu výrazu. V lyrike využíva aj epický prvok príbehovosti a symbolicky sa opakujúce motívy alebo priamo názvy "o láske a neláske", "o podobe a nepodobe" a podobne (zbierka Piesočná pieseň), do ktorých organicky vkomponovala protirečivosť a vnútorné napätie. Určitou myšlienkovou syntézou, z hľadiska motívov i overovania tvorivých poetických postupov je zbierka Trvanie. Je prejavom zrelej osobnosti autorky, životnej múdrosti a hlbokého ľudského pochopenia s vysokou mierou komunikatívnosti a nevšednou pôsobivosťou básnickej reflexie i čistotou tvaru. Je to poézia hlboko vrastená do každodenných bolestí a krás života, v ktorom dominantné postavenie majú také hodnoty ako je domov, práca, priateľstvo, zápas človeka o dobro, proti tme a za prítomnosť svetla života. V poslednej zbierke nachádza svoje miesto prehodnocovanie životných istôt, najmä po strate manžela, ktorá nie je len bolestná, ale ponecháva pootvorené dvere osamoteniu. Je poémou o láske a smrti, obetavosti, pokore a viere, ktorá zmierňuje bolesť. Autorka nielen svoju životnú filozofiu, ale aj vlastný život vložila do veršov. Zbierky sú jej vnútornou kronikou, vlastným životopisom. V každom verši je prítomné jej láskavé a milujúce srdce, ľudskosť. Aj preto si získala čitateľa a patrí medzi najobľúbenejšie a najvýznamnejšie poetky svojej generácie. Jej poézia má mnohovrstevné pocitové a myšlienkové roviny modernej ženy súčasného sveta, je pyramídou pocitov a myšlienok. Báseň je u nej výsledkom úporného zápasu o význam, tvar slova, o spôsob a uhol pohľadu na veci, javy, udalosti, problémy a svet v ich rozmanitosti a mnohoznačnosti.
Viktor Timura
