Drobnokresba priestoru ducha, intelektu a citovosti vyrastajúca na pozadí ťaživej a do istej miery krízovej životnej situácie – tak by sa v skratke dala charakterizovať prozaická tvorba spisovateľky Márie Bátorovej. Všetky utajené a naliehavé vibrácie ľudskej duše sú pretavené výraznou obraznosťou, silnou atmosférou, ktorá vťahuje čitateľa do psychického prežívania intímnej životnej situácie. Autorka však komornosť pohľadu načloveka prekračuje do širších spoločenských súvislostí.
Katarína Bednárová
Od počiatku svojej tvorby skúma Mária Bátorová nielen uzavretú, priepustnú harmóniu vzťahu, lebo ona je vždy viditeľná aj zvonka, ale aj vnútorný princíp jeho trvania či zanikania. Týmto princípom je umenie žiť svoj život, svoj autentický, takpovediac plnokrvný duchovný život, v ktorom nie sú až také rozhodujúce mužské a ženské roly, ale vzájomnosť naplnenia. Vpoviedkach sa žije tak, aby nebol sklamaný či oklamaný sám život.
Dana Podracká
