Literárne začala tvoriť už v strednej škole, aktívne pôsobila aj v amatérskom divadelnom súbore pôsobiacom pri popradskom kultúrnom dome. Zúčastňovala sa na súťažiach začínajúcich autorov Wolkrova Polianka a Literárny Kežmarok. Po študentských literárnych začiatkoch sa na dlhší čas odmlčala a k vlastnej tvorbe sa vrátila až počas pôsobenia v Maďarsku. Verše pravidelne publikovala v Ľudových novinách, Našom kalendári, Novom prameni, v almanachu Zrod a štvrťročníku SME, ktorý zároveň spoluredigovala (1990 – 1991), v antológiách Chodníky (1984) a Čo nás spája (1994). Svoje práce publikovala aj v literárnych časopisoch na Slovensku (Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady, Nové slovo, Revue svetovej literatúry a i.). Knižne sa prezentovala básnickými zbierkami Vynútiť úsmev a Pereje radosti, ktoré zásadným spôsobom obohatili poetiku, obsahový rozmer i formálnu stránku slovenskej poézie v Maďarsku. V metaforicky hutných veršoch s jemným intelektuálnym nadhľadom reflektuje najvnútornejšie reakcie človeka na existenčné, metafyzické i každodenné podnety, v ktorých citlivo nachádza ich skrytý pôvab, netušené významy a príťažlivú hru. Popri poézii a krátkej próze – vydala ju pod názvom Vôňa Fidži s hamburgerom – sa systematicky venuje prekladateľskej práci. Prekladá z češtiny, slovenčiny a francúzštiny do maďarčiny a z maďarčiny a francúzštiny do slovenčiny.
