Marta (snáď môžem použiť toto oslovenie, ak nie, azda mi nedá poza uši) píše nesmierne koncentrovane. Neplytvá slovami, hoci niektoré básne sú celkom dlhé. Všetko je akoby jeden tok slov. Zabudnite na bodky, čiarky, veľké písmená, všetko je to len samovoľne plynúci zástup slov, výrazov, obrazov a nálad. Vyžaduje si miestami sústredeného čitateľa, pretože niektoré myšlienky skončia v polovici verša a bez intuície sa v tom človek ľahko stratí. Čo by som označil za zámer, kebyže chcem, ale nechcem.
Erik Kriššák
Marta Franeková nie je autorkou prekvapivej formy a obraznosti. Doménou jej textov je citlivé spájanie veršov do básní, ktoré vytvárajú svet nabádajúci ústretového čitateľa zamýšľať sa aj nad svojim vlastným životom.
Richard Miške
vo svojej recenzii
v časopise RAK 2013/4
