Michal CHORVÁTH v r. 1920 – 28 študoval na gymnáziu vo Zvolene, 1928 – 36 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, 1936 – 40 filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte UK, resp. Slov. univerzity v Bratislave, kde 1941 – 43 bol redaktorom Št. nakladateľstva a 1943 – 44 vydavateľstva SAVU. R. 1944 účastník SNP, redaktor povstaleckého denníka Pravda v Banskej Bystrici, 1944 – 45 žil v ilegalite vo Zvolene. Po vojne r. 1945 povereník informácií, 1945 – 47 pracovník Povereníctva školstva a osvety, súčasne 1945 – 46 poslanec SNR, 1947 generálny riaditeľ vydavateľských a kníhkupeckých podnikov SAVU, 1948 – 49 pracovník Ústredného výboru KSS a 1949 – 50 Zväzu čs. spisovateľov, zároveň 1948 – 54 opäť poslanec SNR, 1950 – 54 aj šéfredaktor časopisu Kultúrny život a 1951 – 53 doc. slov. literatúry na Filozofickej fakulte Slov. univerzity, 1954 – 55 redaktor denníka Pravda, 1955 – 61 Slov. vydavateľstva krásnej literatúry, 1962 – 64 pracovník Ústavu slov. literatúry SAV, od r. 1964 spisovateľ v slobodnom povolaní, 1968 – 72 poslanec Federálneho zhromaždenia a SNR, od r. 1972 žil na dôchodku striedavo v Bratislave a v Slovenskom Pravne. Spoločne s L. Novomeským a V. Clementisom hlavný predstaviteľ a formovateľ povojnovej i pofebruárovej socialistickej kultúry na Slovensku. Sprvu popri písaní poézie a prózy sa aktivizoval najmä v oblasti literárnej kritiky (komentoval vývin slov. lyrizovanej prózy, básnickú tvorbu nadrealistov a činnosť davistov) a kultúrnopolitickej publicistiky. Po r. 1948 sa výrazne podieľal na socialistickej kultúrnej ofenzíve a zásadne ovplyvňoval literárny vývin na Slovensku. Svoje kultúrno-spoločenské názory vyložil v úvahe Romantická tvár Slovenska (1939), literárnokritické v knihe Za nové obzory (1953), ďalšie zhrnul do 2-zv. súboru Cestami literatúry (1960). Autor básnickej zbierky Hlas tejto chvíle (1964), kníh Z prielomu (1970) a O literatúre (1977), monografií Básnické dielo Jána Kostru (1962), Literárne dielo Jána Poničana (1972), prácu o F. Hečkovi už nedokončil. Prekladateľ z francúzskej literatúry (A. Adamov, H. de Balzac, H. Barbusse, P. Mérimée, Stendhal, E. Zola a i.).
