Mikuláš Pažitka študoval v r. 1937 – 1940 klasickú a slovenskú filológiu na Filozofickej fakulte UK, resp. Slovenskej univerzity v Bratislave, v rokoch 1940 – 1943 taliansky jazyk a literatúru na univerzite La Sapienza v Ríme. Po štúdiách pracoval v rokoch 1945 – 1952 v Univerzitnej knižnici, v rokoch 1952 – 1985 bol pedagógom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Je prvým profesorom talianskej literatúry na Slovensku. Z talianskej literatúry sprostredkoval pre slovenských čitateľov dielo L. Pirandella (Šesť postáv hľadá autora, 1963; Človek, zviera, cnosť, 1966; Muž s kvetom v ústach, 1967; Nahých odievať, 1971; Sicílska komédia, 1975 a i.) a mnohých ďalších talianskych prozaikov, dramatikov a filozofov (Dante, G. Boccaccio, N. Machiavelli, G. Galilei, P. Aretino, G. Deledda, E. de Filippo, V. Brancati, G. Papini, L. Bartolini, P. Levi, G. Ungaretti, S. Quasimodo a i.). Bol zostavovateľom viacerých knižných výberov a autor početných štúdií o talianskej literatúre. Ako autor, spoluautor a zostavovateľ sa podieľal aj na tvorbe populárnych vreckových slovníkov, gramatík a informačných spravodajov o Taliansku. Napísal stručné dejiny talianskej literatúry. Za zásluhy o rozvoj taliansko - slovenských kultúrnych stykov mu prezident Talianskej republiky udelil titul commendatore.
