Literárne kritiky, recenzie a odborné články publikoval od polovice päťdesiatych rokov. Je autorom monografie Dielo Ľuda Zúbka (1985), editorom jeho Vybraných spisov a výberu z pozostalosti Zo zamknutej záhrady. Neskôr sa sústavnejšie venoval dvom oblastiam – literatúre pre deti a mládež a literatúre faktu. V oboch prípadoch mali jeho aktivity zásadný charakter. Príspevky o detskej literatúre zhrnul do publikácie Dotyky a prieniky nad textami diel literatúry pre deti a mládež (1997). Všímal si najmä diela, ktoré prinášali vývinové hodnoty (Klára Jarunková a i.). Osobitnú pozornosť venoval Jaroslave Blažkovej (Návrat prozaičky Jaroslavy Blažkovej, 1992), dôkladne zhodnotil jej prínos a postaral sa o jej rehabilitáciu. Pokiaľ išlo o literatúru faktu, ktorá sa v prvej polovici šesťdesiatych rokov len rodila, vyčlenil ju z kontextu populárno-vednej literatúry a určil jej vzťah ku krásnej literatúre, pričom sa opieral o interpretácie a analýzy konkrétnych diel. Jeho formulácie, že literatúra faktu „môže úspešne a funkčne spájať princíp umelecký s neumeleckým a všestranne i slobodne využívať existujúce druhové formy, štylistické postupy a prostriedky", je produktívna aj dnes. V publikácii Z prelomu storočí a rozhrania žánrov (2006) Jurčo pokračuje oboma smermi a ďalej rozvíja problematiku súvisiacu s detskou literatúrou a literatúrou faktu. Pozorne sleduje diela i autorov na pozadí času (bol to čas normalizácie) a vkladá do textu i vlastný osud, ktorý sa práve v normalizačnom období výrazne zdramatizoval. Publikácia nemá striktne literárnovedný charakter, tenduje skôr k eseji a odráža sa to aj na jej výrazovej stránke. Jurčo tu posúdil celý normalizačný proces a odsúdil všetky deformácie a diskriminácie, pričom pomenoval aj konkrétnych nositeľov negatívnych dobových tendencií. V osobitnej časti uverejnil sériu spomienkových portrétov o osobnostiach, ktoré mu boli blízke postojmi i tvorbou (P. Karvaš, Z. Solivajsová, J. Mokoš, 1. Plintovič a i.). Nebude náhoda, že všetci prešli tortúrami normalizácie. Publikácia je zároveň prehodnotením jedného úseku našich literárnych dejín. Autor doň vracia hodnotové charakteristiky založené na interpretácii, ktorá ide cez všetky výstavbové zložky diela.
Vladimír Petrík, 2012
