Milan Kraus patrí k starším predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Do literatúry vstúpil v rokoch druhej svetovej vojny a táto skutočnosť tematicky, motivicky, ale i poetologicky výrazne poznamenala celú jeho básnickú tvorbu. Keď v tejto súvislosti zohľadníme aj prirodzenú charakterovú črtu básnika, ktorá ho zaraďuje medzi hĺbavých, mysliacich a najmä introvertných ľudí, potom jeho charakteristika ako meditatívneho básnika tichých tónov je celkom zákonitá. Vo svojej básnickej tvorbe kladie nástojčivé otázky o zmysle ľudského snaženia, ktoré sú podložené presilou životnej skúsenosti. Hoci si zreteľne uvedomuje protirečivosť sveta, výsledkom jeho tvorivého úsilia je volanie po ľudskej harmónii, spolupatričnosti a vzájomnom porozumení.
Jaroslav Rezník