Samotné utiekanie sa k shakespearovským témam ani nie je natoľko originálne ako združovanie týchto motívov s plynutím času v priebehu jedného roka. Demák odmieta starý zverokruh, ktorý si ľudstvo vytvorilo v časových prvých civilizácií, a namiesto neho utvára úplne nový, sliediac pritom za archetypmi nových ľudských vzťahov u jedného z najväčších svetových básnikov (Víťazoslav Hronec o Demákovom básnickom cykle Zverokruh).
Intertextualitu ako imanentnú vlastnosť postmodernej prózy možno zaregistrovať aj v niektorých Demákových prózach z konca šesťdesiatych rokov minulého storočia, zaradených neskôr do zbierky Švédske domky. V týchto poviedkach autor často cituje, parafrázuje a pritom neraz aj paroduje nielen autorov a diela svetovej literatúry a vlastné konkretistické básne, ale aj produkty masovej kultúry, akým je napríklad veľmi efektný a veľavravný komiks s káčerom Donaldom na konci poviedky Polónia express.
Adam Svetlík
Demáka v prvom rade fascinuje divná, neustála hra osudu a miesto človekovho údelu v tej hre.
Michal Babiak (2012)
PREČO ČÍTAŤ DEMÁKA?
Preto že je vtipný, preto že je ironický, preto že má rafinovaný zmysel pre humor, preto že je hravý a jeho dielo je oslobodené zbytočných slov, preto že je originálny, zvláštny, menšinový, preto že si ho privlastňujeme, slovenský, lebo si ho aj ony privlastňujú, preto že nie je ohraničený putami a hranicami v žiadnom zmysle, ani duchovnými, intelektuálnymi, ani náboženskými, ani geografickými. Nakoniec, dovolíte mi aby som bola osobná, preto že ho považujem za typického predstaviteľa vojvodinských Slovákov, spoločenstva, ktorej sila, moc a hodnota sú práve v tolerancii a pluralite, ako jedinému možnému a udržateľnému modusu sociálnej existencie, ktorá relativizuje všetko, čo sa relativizovať dá a kriticky intelektuálne zváži, všetko čo si takéto zvažovanie zaslúžilo. Predstaviteľa spoločenstva, v ktorého podstate je tvrdohlavé úporné pragmatické vzpieranie každej nanútenej dogme.
Zdenka Valentová-Belic (2014)
V predslove k Antológii slovenskej vojvodinskej poézie sme Miroslava Demáka identifikovali ako nášho prvého postmoderného básnika. Ďaleko od pravdy to nie je, lebo tento autor svojim nevšedným dôvtipom (a nielen vo svojej literárnej tvorbe) často vytušil aj veci, ktoré sa iba neskôr dostali do právoplatného obehu.
Víťazoslav Hronec
Demákova báseň To je jedno z najefektnejších podobenstiev, k akým sa naša poézia vôbec dostala. Raz by ju bolo treba interpretovať na pozadí celkových ľudských dejín v minulom storočí, ale aj so zreteľom na Heisenbergove vzťahy neurčitosti.
Víťazoslav Hronec
Demák sa nespolieha na celistvosť výpovede prostredníctvom ucelenej, uhladenej kompozície, splývavého rytmu či logickej následnosti obrazov. Verí skôr zadŕhavému štýlu, ktorý láme verše, robí digresie, narážky, využíva tak surrealistickú techniku zdanlivej náhodnosti, či vzdialených významov, ako aj symbolistickú uhranutosť hodnotovo zaťaženými obrazmi.
Milan Richter
Zdá sa mi, že práce Miroslav Demáka (Elektrotechnické žiarenie a teória antén) sú medzi prvými toho druhu, ktoré sme mali v Novom Sade. Vyjadrujú silné autorovo vedomie o postupe výstavby poetického textu, sú prvé, a iste aj jediné, práce tohto druhu v literatúre Slovákov vo Vojvodine.
Vujica Rešin Tucić
Básnický cyklus Zverokruh Miroslava Demáka stojí na samom začiatku vývinu slovenskej vojvodinskej poézie v duchu postmodernistických tendencií.
Michal Babiak
