Pavel ROZKOŠ v r. 1955 absolvoval slov. pedagogickú školu v Nadlaku, 1955 – 59 študoval ruštinu, literatúru a slavistiku na univerzite v Kluži. Po štúdiách pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na filozofickej fakulte univerzity v Temešvári, kde bol súčasne vedeckým pracovníkom filiálky Rumunskej akadémie vied. Venoval sa folkloristickému a jazykovednému bádaniu, prozaickej a prekladateľskej tvorbe. Znalec slovenčiny a nárečí slov. enkláv v Rumunsku. R. 1973 obhájil doktorskú dizertáciu Nárečie a folklór Slovákov v Mokrej, Cipáre, Breskovci a Téši. Autor monografickej práce Folklór Slovákov z rumunského Banátu (1983), početných etnografických a jazykovedných štúdií v odborných periodikách, vysokoškolských učebníc; novely Na svadbe (1995), Z vojny (1998), Nenávratné roky (1998), Milutka Mulatka (1999, pod pseudonymom Peter Kratochvíľa); v slov.-rumunskej verzii vydal Novodobé bájky, rozprávky a poviedky – paródie (2000), My, šoféri (2007), Náhody (2008). Prekladal rumunskú literatúru do slovenčiny a v spolupráci s ďalšími prekladateľmi básne a prózy slov. autorov do rumunčiny (M. Babinka, P. Bujtár, Ľ. Ondrejov a i.), z maďarčiny preložil a vydal Dejepis mestečka Sarvaš… od M. Žilinského (1997).
