Peter Jaroš patrí ku generácii slovenských spisovateľov, ktorí vstupovali do literatúry začiatkom sedemdesiatych rokov. Jeho tvorba sa vyznačuje neustálym experimentovaním. Neuznáva žiadne vopred dané estetické normatívy a obmedzujúce pravidlá literárnej tvorby. Je nepokojným a vnútorne slobodným tvorivým duchom, ktorý nebral ohľady na kritiku ani politiku alebo tradičné literárno-umelecké postupy. Ide svojou vlastnou cestou. Každý jeho nový román, kniha poviedok alebo noviel prináša čosi nové v literárnom stvárňovaní a umeleckých postupoch. Aj preto každá jeho kniha vyvoláva protirečivé názory literárnych kritikov, ktorí napriek výhradám jednoznačne vyzdvihovali mimoriadny talent spisovateľa. Jeho literárne dielo sa pohybuje na hranici ľudskej tragiky a komiky až groteky, a to aj vo vážnych a vypätých situáciách. Oplýva sugestívno-imaginárnymi dimenziami, technickou bravúrnosťou, eruptívnosťou, osobitnou dynamikou a atmosférou. Vychádza z poznania mnohotvárnosti života s hlbokým prienikom do životných situácií, zo štýlového bohatstva a kultivovaného sledovania estetických cieľov. Charakteristickou črtou jeho diela je lyrizmus, erotizmus, absurdnosť, naturalizovaný cynizmus i biologizmus, ale aj hlboká citovosť so šokujúcimi riešeniami a pravdami o človeku s rozohrávaním všetkých podôb ľudských dimenzií nekonvenčnými postupmi a filozofickým pozadím. Vyjadruje pocity súčasného človeka s jeho radosťami, šťastím, ale aj ľudskou zlobou a osamotenosťou v spoločenskom priestore dnešnej civilizácie s rozmanitými problémami, ktoré prináša do života človeka. Vo svojej tvorbe prešiel niekoľkými vývinovými etapami. V prvých piatich dielach v rokoch 1963 – 1967 uplatňoval psychlogizujúce postupy v kombinácii s literatúrou „všedného dňa“. Ďalšie diela vychádzajú z postupov „nového románu“. Jeho najúspešnejším románom je Tisícročná včela (1979). Literárna kritika ho prijala jednoznačne ako jedno z najúspešnejších diel povojnovej románovej tvorby. Našiel svoje pokračovanie v románe Nemé ucho, hluché oko (1984). Podľa Tisícročnej včely bol nakrútený rovnomenný film, ktorý získal ocenenie na filmovom festivale v Benátkach 1983. Osobnosť Petra Jaroša je výnimočným zjavom a jeho rozsiahle dielo sa radí medzi trvalé hodnoty slovenskej literatúry.
Viktor Timura
