„Uvedomoval som si problémy, ktoré môžu vzniknúť pri výbere diel, kontaktoch s autormi a vybavovaní autorských práv, i tak to bola výzva,“ ...
„Musel som sa znovu začítať do ich diel a zvoliť si jedno – ak sa dalo, vyberal som štylisticky ucelené a kratšie texty – pričom stále som musel kontrolovať, či neprekročím počet slov za daných vydavateľom,“ ...
„Je mi ľúto, že kniha nemohla byť ešte o pár desiatok strán hrubšia, aby sa do nej vošli i ďalší autori, ktorí si to zaslúžia,“ ...
„Do knihy sa mi nezmestili oveľa väčší a známejší autori. Musel som opomenúť Švantnera, Chrobáka, Dušeka a ďalších, a tak by bolo vysoko neetické, ak by som tam uverejnil svoju poviedku.“
(o procese prípravy anglickej antológii slovenskej literatúry 19. a 20. storočia;
ŠIMOŇÁKOVÁ, Martina: Slovenská literatúra je vo svete väčšinou neznáma.
In: Pravda, roč. XXV, 1. 12. 2015, č. 277, s. 33.)
