Moskaľ je schopný urobiť zo všetkého zážitok, a nejde pritom o nejakú estetizáciu videného, autor to tak cíti. Hoci nerozpráva príbehy a nerozvíja osudy, lebo okrem samého autora niet v jeho textoch iných individuálnych bytostí, dozvieme sa tu veľa o ľuďoch i časoch, pretože sa na nich a na ne nielen díva, ale nad nimi aj rozmýšľa. Zavše dosť kriticky a ironicky, no vždy je v tom akési prisávanie sa k životu.
Jozef Bžoch
Moskaľova próza prináša do slovenskej literatúry osobitý hlas. Je pozoruhodná žánrovo, vyzretosťou a sviežosťou, neošúchanosťou jazyka a videnia. Vie aj banálne veci podať tak, že v nich objavujeme nové odtiene.
Pavel Vilikovský
Nebude náhoda, že názov debutu Petra Moskaľa okrem iného pripomína aj kultový kúsok Jacka Kerouaca. Spontánnosť rozprávačstva, hľadanie samého seba v krížení optiky nadhľadu nad všetkým zabehnutým, prešliapaným a zároveň drobnohľadu smerom k svojim pocitom autora typovo ku Kerouacovi viaže, ale určite sa tým nevyčerpáva charakteristika jeho knižky. Cestopis totiž tvorí zbierka úvah s prvkami reportáže a esejistiky, s atmosférou filozofického aforizmu: nenájdeme tu veľký dôraz na príbeh či fabulu, iba črty, záblesky a výstrižky vonkajšieho sveta, ktoré slúžia ako námetové fragmenty na myšlienkovo a ideovo celistvé, hoci rozsahom neveľké kompozície. Autor sa teda žánrovo vymyká z bežného rámca tvorby súčasnej mladej poviedkovej generácie, zásadná otázka znie, či si túto výnimočnosť dokáže tvorivo obhájiť.
Radoslav Matejov
