Peter Pišťanek debutoval pozoruhodnou knihou, románom. Nenašiel som v texte ani jednu štylistickú chybu, ani jedno miesto, ktoré by vybočovalo zo základnej tóniny - je to tónina silne tvrdá, hranatá, brnčiaca ako britvy vo vreci - a pritom nás tá tvrdosť ohýba a neodolateľne donucuje k smiechu, miestami až k stavom, ktoré človek pociťuje po náhlom vyzdravení, po utíšení bolesti zuba alebo hlavy. Každá veta má svoje miesto, je zaradená ako rímsky vojak do zostavy, a každá je perfektná, ako dobre vycvičený rímsky legionár. Tomu sa hovorí technika!
Rudolf Sloboda
Rivers of Babylon nadväzuje na niektoré staršie modely literatúry a tiež na periférne žánre, ktoré vážna či „vysoká“ literatúra váhala využiť. Pri tomto románe ide o využitie funkčné, primerané téme a autorskému zámeru. Autorovi sa podarilo vytvoriť text čitateľsky príťažlivý, aktuálny, ktorý má zároveň hodnotu svedectva o svojej dobe. Spontánne rozprávaný príbeh sa takto stal zároveň podobenstvom o moci a násilí, ktoré sprevádza našu súčasnosť.
Vladimír Barborík
Pišťankov román nemožno čítať vážne. Som presvedčený o tom, že jeho autor si celom zámerne robí z čitateľov posmech, že sa pohráva s čitateľmi rozličného zamerania. Vie, že mu niektorí naletia a budú text čítať vážne, vie, že pre niektorých to bude len príbeh, a vie, že mnohých svojím románom rozčúli, alebo aspoň privedie do rozpakov.
Ladislav Čúzy
V našom dnešku, charakterizovanom prelínaním rôznych retro a súčasných špinavostí, sa veľmi presvedčivo udomácňuje práve Pišťankovo rafinovane ufúľané, domácky rezignované, lyricky výstredné, parodické videnie sveta, ktorým sa v rozbahnenom hodnotovom systéme, kedysi takého sebavedomého „usporiadania“ spoločnosti, najadekvátnejšie zmocňuje pornogroteskného sveta, zaľudneného fašiangovými maskami hopsajúcimi v radostnom disco rytme konzumu. Každý zo šťavnatých a životaschopných babylonských motívov by sám vydal materiálu na celú knihu „pokleslého žánru“. Pišťanek ovláda rafinesy „nízkej“ literatúry na takej vysokej úrovni, že by mu iste závidel i najväčší z najväčších v tejto oblasti, najproduktívnejší po nemecky píšuci grafoman Konsalik.
Jana Cviková
Ďalším, pre čitateľskú verejnosť rozhodne ešte dôležitejším faktorom bola inakosť, odlišnosť Pišťankovho písania od dobovej prozaickej produkcie. Táto odlišnosť spočívala najmä vo vedomom prekračovaní hraníc toho, čo je vnímané ako umelecká literatúra, smerom k literatúre a žánrom, ktoré sa zvykli označovať ako poklesnuté, periférne, brakové. Využitie komponentov týchto žánrov vo vlastnom písaní je pre Pišťanka príznačné prakticky vo všetkých jeho textoch. Napriek tomu jeho prózy majú vždy ambíciu ostať vo sfére umeleckého, literárne hodnotného, čoho dokladom je okrem iného už spomenutá inakosť, odlišnosť, novosť jeho písania – teda prvky, ktoré práve v brakovej spisbe patria medzi tie najprísnejšie zakázané.
Peter Darovec
Pišťankovi sa podarilo s úspechom ponúknuť čitateľom novú podobu slovenskej literatúry. Pre svoje prózy čerpá námety z prostredia na pomedzí veľkomesta a vidieka. Jeho román Rivers of Babylon vzbudil veľký záujem čitateľov i kritiky. Pišťanek v ňom expresívne a s použitím rôznych štýlových vrstiev opisuje prostredie bratislavského podsvetia, postavy drobných i väčších podvodníkov a prostitútok. Jedinou ambíciou týchto ľudí je spríjemniť si život, čo v ich chápaní znamená oklamať, využiť či zničiť tých ostatných. Primitívnou a priamočiarou túžbou po moci a peniazoch sa presadzuje hlavná postava – dedinčan Rácz, a v pozadí aktivít podsvetia sa odohráva revolučná zmena roku 1989. Inšpiračné zdroje pre tento román nájdeme v tzv. poklesnutých žánroch. Autor kladie dôraz najmä na priamočiarosť rozprávania a rýchly spád deja. Namiesto psychologizácie sa prikláňa k extrovertnému typu písania. Odosobnene, lakonicky, no presne konštatuje skutkový stav vecí, hoci predmetom jeho rozprávania sú neraz bizarné, groteskné situácie. Mladý Dônč je súborom troch noviel – Debutant, Mladý Dônč a Muzika. V novele Mladý Dônč sa stretávame s obrazom morbídnej, bizarnej degenerácie rodiny Dônčovcov, ktorú spôsobuje totálny alkoholizmus všetkých jej členov, ale najmä to, čo ho sprevádza: úplná nevedomosť a nezáujem o všetko, čo sa odohráva mimo teritória vlastného domu. Aj novela Muzika je napriek svojej grotesknosti sociologickou sondou do normalizovaného života 70. rokov.
Alexander Halvoník
Až sa objekty Pišťankovej irónie stanú jeho vernými čitateľmi (je totiž všeobecne známe, že k správnemu pochopeniu irónie je nevyhnutný určitý stupeň inteligencie), budú sa deti na slovenských školách (na základe rozhodnutia niektorej národno-štátnej ustanovizne) stretávať s jeho skazkami ako s povinným čítaním.
Pavel Matejovič
