Peter VALO v r. 1963 – 66 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Komárne, 1966 – 69 na Stavebnej fakulte Slov. vysokej školy technickej, 1969 – 75 na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. R. 1974 – 89 redaktor Pravdy, 1990 redaktor časopisu Verejnosť, 1990 – 92 Nový Slovák, 1992 – 94 Slov. národ, 1995 – 96 Slov. republika, 1996 – 99 zástupca riaditeľa Vojenskej informačnej a tlačovej agentúry, od 1999 redaktor Večerníka v Bratislave. Do literatúry vstúpil historickou drámou z obdobia Veľkej Moravy Knieža (1985), na ktorú voľne nadväzuje historická dráma Bratia (1987) a Kráľ (1988), všetky v spolupráci s I. Hudecom. Napísal zbierku satiricko-humorných próz Juj, keby tak Psiare mestom boli (1986), ďalej Orgie bez Tibéria alebo z geniálnych omylov profesora Hammstadta (1989), Slovenské eso a ruský kráľ (1996) sa radí k dielam literatúry faktu. K dramatickému žánru sa vrátil hrami Ako hryzie koň (1989) a Mauzóleum (2000). Pre deti napísal komediálnu hru Cik cak cik cak bum (1991) a román Zlejko sa vráti (1992). Próza Zabíjal som štát (1992) je ladená humoreskne, patrí do literatúry faktu, knihu zdramatizoval a uviedol na javisko r. 1993. S T. Janovicom a M. Horníčom pripravil kabaretný zábavýy cyklus Divadlo bez opony. Napísal televízne scenáre Veľký poker alebo Malá vojna, Spišké memento, Stratené pomníky, Slovenské eso. Ako novinár sa zaujíma o vojenskohistorickú problematiku. Vydal publikáciu Slovenské letectvo 1939 – 1944 (1999), do knižnej podoby upravil autobiografický román K. Virsíka Odchádzam s Hippokratom (2005).
