Vnútorný monológ je bod, z ktorého možno pohnúť celým románom (Mŕtvi nespievajú). Ak povaha veci samej niesla so sebou, že Jašíkov pohľad zrealističnel, ak však tá istá povaha veci nesie so sebou, že to s jeho realizmom nie je také jednoduché – a platí to pre obe pásma románu, pre domáce i frontové – je to práve v dôsledku vnútorných monológov, z ktorých je román očividne vystavaný.
Alexander Matuška
Tri knihy, ktoré vyšli po Jašíkovej smrti, zbierka noviel Čierne a biele kruhy, nedokončená Povesť o bielych kameňoch a nedokončený román Mŕtvi nespievajú, svedčia o tom, že Jašík popri písaní výrazne sociálnej prózy pociťoval potrebu dovolávať sa akéhosi jej lyrického protikladu, ktorý je svojou povahou nadčasový, to znamená, že je schopný pozerať z nadhľadu na udalosti, vytvárané človekom v jeho sociálnom svete, vidieť ich relativitu a vnútorne ich prekonávať.
Ján Števček
