Vo svojej vedeckej práci sa Soňa Lesňáková sústredila na skúmanie slovensko-ruských literárnych vzťahov od konca 19. storočia po súčasnosť s dôrazom na kontaktné vzťahy a typologické súvislosti. Jej práce boli vždy založené na výskume archívnych či časopiseckých prameňov, od zakladajúcej generácie slovenskej literárnej vedy si osvojila zásadu pracovať ad fontes a tej sa nikdy nespreneverila.
Už prvá monografia Gorkij v slovenskej kultúre (1961) dokumentuje tento prístup, jej práce vychádzali z konkrétnych dát a svedčia o pozoruhodnej zrelosti a schopnosti práce s primárnymi prameňmi. Napriek pochopiteľnému dobovému zaťaženiu textu predovšetkým prvá časť – ohlas Gorkého na Slovensku v období pred národným oslobodením – je úspešným pokusom o rekonštrukciu dobových slovensko-ruských i širšie kultúrnych vzťahov. Významným doplnením textu bol nielen obsažný ruský a nemecký „súhrn“, ale aj Bibliografia prekladov M. Gorkého v periodikách v rokoch 1900 – 1945 a súpis knižne vydaných prekladov autorových diel.
Lesňákovej neproklamovaná ukotvenosť v slovenskom kultúrnom priestore je zreteľná i v druhej monografii Cesty k realizmu. J. G. Tajovský a ruská literatúra (1971). Tá predstavuje podrobné porovnávacie analýzy poviedkovej tvorby L. N. Tolstého, A. P. Čechova a M. Gorkého s tvorbou J. G. Tajovského. Vďaka dôkladnej a presnej práci s textom autorka demýtizuje mnohé javy slovenského literárneho života, súvisiace so vzťahom J. G. Tajovského – prozaika, dramatika, ale i kongeniálneho prekladateľa A. P. Čechova – k ruskej literatúre. Ako odborníčka na prekladanie a recepciu A. P. Čechova na Slovensku bola v 90. rokoch prizvaná autorsky sa podieľať na medziliterárne koncipovanej Čechovovskej encyklopédii (Moskva).
V nasledujúcej knihe desiatich štúdií Slovenská a ruská próza. Kontakty a preklady (1983) okrem typologických súvislostí dvoch literatúr kompetentne pertraktovala prekladateľskú problematiku. Jej záber má v tomto smere podobu sumarizácie prekladateľských aktivít, portrétov i kritickej analýzy podôb a funkcií prekladaných textov v slovenskom kontexte.
Za viac ako štyri desaťročia mnohokrát reprezentovala slovenskú literárnovednú komunitu na podujatiach doma i v zahraničí (Moskva, Berlín, Kyjev, Sofia, Ľvov, Praha, Glasgow, Krakov a ď.) V tomto zmysle je dôležité zdôrazniť jej účasť na medzinárodných slavistických kongresoch, často reflektovanú práve v zahraničí.
Popri vedeckovýskumnej práci sa dlhé roky venovala aj editorskej, redaktorskej a prekladateľskej činnosti.
Mária Kusá, 2021, usvl.sav.sk
