Štefan Sandtner, pre nepriazeň spoločensko-politických pomerov dlho neznámy spisovateľ, básnik pozoruhodnej invencie, je predstaviteľom slovenskej spirituálnej poézie. Možno ho zaradiť do druhej vlny katolíckej moderny (J. Silan, S. Veigl), ktorá sa formovala v 40. rokoch. Do tohto obdobia sú datované aj niektoré jeho básne (Lebo si jeho kňazm naveky, 1942, Treba už ísť, 1943). Patrí k tým slovenských básnikom, ktorí za svoje náboženské presvedčenie prešli komunistickými žalármi, a preto debutovali oneskorene. Skrýval sa pod rozličnými pseudonymami (Adam Výška, Ján Brest, Fidel Čas, Cyril Hora, Peter Skala, Ferko Vek, Dominik Vrba). V Taliansku mu vyšli verše Noctes et dies a úvahy Malí adorátori. Jeho prvá básnická zbierka Noctes et dies sa stala neskôr súčasťou zbierky Žalár môj žaltár, ktorú už vydal na Slovensku. Ide o zbierku básní – modlitieb a reflexií, ktoré tvoril a ukladal si do pamäti vo väzení. A až takto vycibrené a naučené naspamäť ich vydal v knižnej podobe. Žalár môj žaltár (aj básne časti Noctes et dies) majú preto výraznú dikciu a opierajú sa o rýmy ako prvotný, základný princíp opory pamäti. Pri rýmoch nejde pritom len o mnemotechnickú pomôcku, ale hravý prístup k jazyku tvorí jeden z nosných princípov jeho poézie, ba je to súčasť jeho svetonázoru, v ktorom je ústredným tónom radosť zo života, opierajúca sa v jeho prípade o pevné kresťanské podložie. Vincent Šabík hovorí v tejto súvislosti o principiálne pozitívnom tóne, mužnej kadencii, ba priamo o redukcii jóbovských lamentácií, elegickosti. Zbierka Malí adorátori, vydaná ešte pred jeho hlavnou básnickou zbierkou Žalár môj žaltár, obsahuje básne-reflexie, úvahy povzbudzujú k adorovaniu. Adorovať môže každý, poúča nás básnik: turista i pútnik, hriešnik i zvonár. Aj táto výpoveď svedčí o sile jeho ducha, pevnom kresťanskom názore a hravom spôsobe podania. Ustálenej, pevnej hierarchii hodnôt zodpovedajú aj básnické formy s pevnou štruktúrou, v ktorej sa isté prvku objavujú v určitom poriadku. V zbierke Stromy zhrnul celú básnickú i biblickú symboliku stromov. V pôdoryse týchto jeho básní, ale aj v iných textoch, pritom neraz cítiť aj inšpiráciu ľudovou rozprávkou. Spojenie poézie s prírodou je zvlášť pôsobivé v cykle Z litánií o stromoch. Podobne – tematicky mapujúc isté celky silno zastúpené v Písme svätom – postupuje aj v zbierke Všetky žiarivé hviezdy. Inšpiruje sa žalospevmi a chválospevmi, Novým zákonom a inými kanonickými textami, v ktorým sa vyskytuje hviezdny motív. Od stromov cez hviezdy prechádza básnik zákonite k tomu, čo slobodne lieta medzi oblohou a nad stromami – dostáva sa tak k motívu vtákov v silne zbierke Vtáčia symfónia. V zbierke Tie šaštínske zvony zas takto podobne zhrnul biblické i básnické motívy matky, začínajúc od prekladu z latinčiny Stabat Mater a končiac šaštínskou mariánskou svätyňou. V básnikovi Štefanovi Sandtnerovi má slovenská poézia pokračovateľa katolíckej moderny, kňaza – šíriteľa viery i radosti zo života básnickým slovom.
Anna Šikulová
