Charakterizovať komplexne dielo Tomáša Petřivého je takmer nemožné. Zachoval sa len zlomok jeho tvorby roztrúsený vo vtedajších samizdatových časopisoch Zebra, Kontakt, Fragment a Altamíra, ale i v stredoškolskom časopise Gymnázia Metodova Mladosť a občasníka II., resp. III. B triedy Aréna na tomto bratislavskom gymnáziu. Časť jeho diela sa zachránila ešte v súkromných archívoch jeho priateľov. Niekedy v deväťdesiatych rokoch francúzsky časopis Le Point na adresu prenasledovaných spisovateľov v Sovietskom zväze napísal, že najväčší literárny archív na svete je v Ľubľanke. Nie je tiež vylúčené, že mnohé verše, prozaické útvary, publicistické texty a filozofické úvahy Tomáša Petřivého sa nachádzajú ako príloha k vyšetrovacím spisom ŠtB, ktoré teraz spravuje Ústav pamäti národa. Časť jeho tvorby zozbieral a vydal jeho priateľ Oleg Pastier v dvoch knihách
Hra o Judáša a
Hra o všetko. Zachované Petřivého dielo svedčí o mimoriadnom literárnom talente autora. Spočiatku bol ovplyvnený predovšetkým beatnickou poéziou, inšpiroval sa hnutím hippies, neskôr prešiel k hlboko filozofujúcej meditatívnej poézii. Vo svojej tvorbe, ktorá odzrkadľovala jeho búrlivácky život a sklony k anarchizmu, nezmieriteľný postoj proti potláčaniu ľudských slobôd, prejavil hlboké znalosti z histórie, dejín umenia a ukázal sa ako skvelý pozorovateľ a glosátor vtedajšieho diania.
Ján Bábik, apríl 2017
