Iba vďaka najslabším (a mám na mysli aj zvieratá) môžeme v sebe objaviť vyššie city, ktoré sú vlastné iba nám ľuďom a vyjadrujú našu spoločenskú podstatu.
Z rozhovoru s Tomášom Strakom, dostupné online tu.
Mojou cieľovou skupinou sú predovšetkým čitateľky a čitatelia, ktorí sa neboja slova feminizmus, neveria rozprávkam o vždy usmievavých, obetavých ženách a tvrdých mužoch, ktorí neplačú, majú radi čierny humor a iróniu. Asi to nebude veľké percento obyvateľov.
Ak by som chcela iba šokovať, prebehla by som sa holá po Hlavnej ulici v Košiciach a nemusela toľko sedieť za počítačom. Moje texty podľa mňa lezú pod kožu. A to je rozdiel.
Píšem hlavne o ženách a ak sa tam pripletú nejakí muži, snažím sa opísať ich tak, ako ich vnímam ja.
Myslím, že ma druhá kniha naučila lepšie pracovať s energiou, ktorú v sebe mám pri písaní. Niekedy je príliš veľká a veľmi sa ponáhľam. Pri druhej knihe som sa ponorila hlbšie do sveta žien, do ich mystického, vnútorného, neviditeľného sveta, do ich myšlienok, obáv, vnútorných konfliktov a túžob. A nebola to žiadna romantika.
