Vladimír Ladislav Hurban študoval v rokoch 1893 – 1897 na evanjelickom lýceu v Bratislave, 1897 – 1902 na gymnáziu v Hodoníne, 1902 – 1907 na technikách vo Viedni a v Brne. Od roku 1907 bol novinár vo Viedni, v Budapešti a v Martine, 1909 – 1914 profesor vo vojenskom ústave a tlmočník ruskej armády vo Varšave. Po vypuknutí prvej svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v ruskej armáde, štábny tlmočník v Haliči a v Prusku, od roku 1916 účastník prvého čs. zahraničného odboja v Petrohrade, 1917 vstúpil do čs. légií v Rusku. V rokoch 1918 – 1921 čs. vojenský atašé v USA, 1921 sa vrátil do ČSR, 1921 – 1924 plukovník čs. armády v Prahe a v Bratislave, od roku 1924 pôsobil v diplomatických službách, 1924 – 1930 charge d’affaires na č. vyslanectve v Káhire, 1930 – 1936 vyslanec vo Švédsku, v Nórsku a v Litve so sídlom v Štokholme, od roku 1936 vo Washingtone, 1946 – 1947 námestník ministra zahraničných vecí ČR v Prahe, 1947 penzionovaný. Slovenský i český politik a diplomat čechoslovakistickej orientácie, ktorý sa v období 1908 – 1914 intenzívne venoval aj literárnej činnosti. Časopisecky publikovanou básnickou tvorbou sa zaradil do prúdu Slovenskej moderny. Autor cestopisnej skice Výlet do poľských Tatier (1904), divadelnej hry Vianoce (1908), zostavovateľ komentovanej národno-obrannej publikácie Černovský proces (1908), memoárovej štúdie Púť do Aulestadu (1932), venovanej pamiatke B. Bjørnsona. Prekladal z Bjørnsonovej tvorby, ako aj z diel ďalších svetových autorov (J. W. Goethe, E. Rostand, Li-tai-Po).
