Zuzana Cigánová vstúpila do slovenskej prózy ako neskorá debutantka knihou Kúsok cesty okolo sveta (1991), založenou na denníkových zápiskoch z cesty po Južnej Amerike v rámci expedície Tatra kolem světa. Potom nasledovala próza Dopadne to dobre, pes bude rád (1994), riešiaca problém manželského trojuholníka, a KplusK alebo naša etuda (2004), nostalgická mozaika ľúbostnej korešpondencie, rámcovaná stretnutím páru milencov po rokoch, v pozadí ktorej sa k slovu dostávajú aj výrazné dejinné okamihy. Pozornosť literárnej kritiky aj širšej verejnosti upútala, aj vďaka účasti vo finále literárnej ceny Anasoft litera, knihou Šampanské, káva, pivo (2008), sledujúcej tri voľne prepojené príbehy hľadaní ľudskej spolupatričnosti a priestoru na spontánne prežívanie. V nateraz poslednej próze Špaky v tŕní (2012), netradične poňatej romanci, rozpráva príbeh slobodnej matky Pipiny, ktorá sa napriek svojmu neradostnému osudu a zoči-voči nevľúdnej realite nevzdáva svojich snov na lásku. Je taktiež autorkou drámy Divadelná hra (2011), v ktorej sa divadelné prostredia stáva metaforou pre medziľudské vzťahy.
Pre písanie Zuzany Cigánovej je príznačné hravé a spontánne rozprávačstvo sprevádzané nenápadnou iróniou, sústredené na zachytávanie diania prostredníctvom nenápadných detailov, drobných telesných gesta mimiky, úryvkov z rozhovorov, ako aj používanie prúdu vedomia, svojrázna práca s jazykom. Hrdinovia jej próz prežívajú svet okolo seba zmyslovo až telesne, charakterizuje ich bezprostrednosť, túžba po úprimnej blízkosti, cite a nehe, ktoré sú v protiklade strnulosti a vykalkulovanej racionalite sveta konvencií.
