Kým som bol do 23 rokoch len Petrom Volekom, mal som tiež vzťah k umeniu, no nevedel som nájsť správny spôsob vyjadrenia. Keď som pochopil patafyziku, uvedomil som si, že toto som celý život hľadal. V určitom veku som sa dozvedel, že aj môj technicky zameraný otec ako mladý písal poéziu. Prečo si v tom nepokračoval, pýtal som sa ho. Vieš, už som potom musel začať žiť vážnejšie. Ja som vďaka patafyzike tejto rozšírenej predstave nepodľahol.
Život bez fantázie by bol nudný, jednotvárny a možno aj neznesiteľný. A taktiež si neviem predstaviť život bez snov. Čo iné by nás malo poháňať dopredu ak nie naše sny? Sny nám výrazne pomáhajú orientovať sa v živote, lebo nám naznačujú nielen to, akí by sme chceli byť, ale aj to, akí sme. Prostredníctvom snov vlastne aj udržujeme kontakt sami so sebou, a to je nesmierne dôležité.
