Vyhľadávanie
Pavel Malovič: Exkluzívne texty o knihách a hudbe
Bratislava: Dr. Horák, 2020
Pavel Malovič je športový lekár, pesničkár a publicista. Verejnosť ho môže poznať ako autora odborných popularizačných kníh Bežec a zranenia (Geva, 2019) či Ako si udržať mladosť (Haxx, 2015), ale aj ako básnika (naposledy Tvar mojej tváre, F. R. & G., 2017). Jeho najnovšia kniha je výberom z publicistiky zameranej na hudbu a literatúru, ktorú uverejňoval v rôznych novinách a časopisoch za ostatných dvadsať rokov. Je to úctyhodná kolekcia, ktorá obsahuje vyše 250 recenzií, rozdelených do piatich kapitol: Svetové hudobné albumy, České a slovenské hudobné albumy, Koncerty, Pôvodná slovenská literatúra a Svetová literatúra. Samotná kniha má 270 strán a ak by to čitateľovi bolo málo, obsahuje aj priložené hudobné CD.
Výber odráža jeho osobný vkus a ten formovali (ako sám spomína v doslove) šesťdesiate a sedemdesiate roky, keď ako študent či amatérsky muzikant nasával to najlepšie, čo na vtedajšej nezávislej hudobnej scéne vznikalo. Takže rock, jazz a najmä pesničkári, nazývaní aj folkeri. V množstve recenzií zaslúžene vedie Bob Dylan, ktorý sa ich dočkal sedem, nasleduje Leonard Cohen, členovia CSN&Y, džezová klaviristka a speváčka Diana Krall, Vladimír Mišík, Miles Davis, členovia The Beatles, Peter Lipa, Andrej Šeban a ďalší; ich zoznam by bol dlhší ako táto recenzia. Z literatúry sú to knihy o hudbe a autori, ktorí majú blízko k hudbe, potom americkí beatnici, Boris Filan, Ivan Štrpka či Peter Remiš, Miloš Janoušek, ale aj Ivan Kadlečík, Charles Bukowski a ďalší. Zväčša ide o umelcov, ktorých tvorbu preveril čas, autor sa však nevracia do minulosti, ale všíma si najmä ich aktuálnu tvorbu.
Vo svetovej aj v slovenskej literatúre máme plno lekárov, ktorí sa venovali písaniu: Čechov, Bulgakov, A. C. Doyle, Schiller, zo slovenských Kukučín, Jégé, Makovický, Pavol Strauss, Ján Stacho či Peter Belan. Takýmto autorom je aj MUDr. Pavel Malovič. Lieči, popritom píše (alebo muzicíruje) a do jeho písania akoby preniklo čosi z lekárskej praxe – jeho recenzie sú presné a úsporné, postavené na faktoch a súvislostiach, často cituje či odkazuje na iné podobné diela, prípadne porovnáva s predchádzajúcou umelcovou tvorbou. Nie je to „dojmológia“ alebo prázdne fantazírovanie, pretože nie je nič horšie, ako lekár, ktorý tára a nelieči, ktorý diagnózu len tuší a pomenovať ju nevie. Zatiaľ čo veľa iných autorov recenzií začína zdĺhavo a rozvláčne, potrebujú čosi ako úvod, aby sa odrazili a rozpísali, on ide priamo k veci; už prvá veta každej recenzie je zbavená akéhokoľvek balastu a presne pomenuje, o kom a čom budú nasledujúce riadky. K čitateľovi pristupuje ako k zasvätenému a seberovnému, ráta s tým, že ak niekto začne čítať hudobnú či knižnú recenziu, je to človek, ktorý má na to dôvod, prinajmenšom aspoň trocha pozná tvorbu či osobnosť umelca, prípadne má o ňu záujem a túži sa o ňom dozvedieť viac.
Keď sa do Malovičovej zbierky recenzií začítate na ktoromkoľvek mieste (čo je výhoda takéhoto výberu), pochopíte, prečo píše tak hutne: do obmedzeného rozsahu chce toho dostať čo najviac. Netrpí problémom, o čom písať, ale o čom nepísať, pretože o každom umelcovi a jeho tvorbe vie toľko, že by mu to v mnohých prípadoch vystačilo na celú knihu. Jeho erudícia a rozhľad sú obdivuhodné a nie sú to vedomosti nadobudnuté z wikipédie – všetky sú poctivo načítané, napočúvané, zbierané dlhé roky, dokonca postavené aj na osobnej známosti. Malovič má rád umelcov, o ktorých píše, jeho recenzie sú láskavé a ak kritizuje, tak s citom a pochopením. Rovnako sa správa aj k čitateľovi: nevyvyšuje sa nad neho ani sa nepredvádza svojimi vedomosťami. Mám pocit, že jediný dôvod, pre ktorý svoje recenzie píše, je, aby sa s inými (kamarátmi, fanúšikmi) podelil o svoj zážitok z nového diela, aby ich upozornil, že na svete pribudlo čosi nové, zaujímavé a krásne.
Pekným darčekom pre čitateľov je CD priložené ku knihe. Tento staromódny nosič (kto už dnes počúva CD?) obsahuje 17 pesničiek od interpretov, ktorých Malovič recenzoval: Hammel, Homolová, Archívny chlapec, Soňa Horňáková, Slniečko, Hradišťan, Miloš Janoušek a Jednofázové kvasenie, Ghymes, Zuzana Navarová a pod. Je to vydarený výber a ľudí, ktorí tento pesničkársky žáner príliš nepočúvajú, až prekvapuje, aká skvelá hudba na Slovensku (a v Čechách) vzniká.
Napriek tomu, že vydavateľstvo Dr. Horák sa zameriava predovšetkým na hudobné nosiče, kniha je pripravená profesionálne. Nenašiel som v nej žiadnu chybu, má predhovor aj doslov, pekný minimalistický dizajn a mám len jedinú výhradu: je škoda, že tvorcovia nepoužili ako ilustrácie obaly albumov a kníh, o ktorých autor píše. Bola by to šanca zaujať viac čitateľov a zároveň aj vizuálne narušiť textovú jednoliatosť.
Niekomu môže pripadať zbytočné vydávať knihu už uverejnených a navyše aj neaktuálnych recenzií. Pre milovníkov hudby a literatúry však môže byť príručkou až encyklopedických informácií o vybraných hudobníkoch a spisovateľoch za posledných dvadsať rokov. Je v nej odtlačený vkusový kód jednej generácie a zmapované to najlepšie, čo priniesol začiatok milénia. V Malovičovom podaní je to nielen poučné, ale aj vzrušujúce čítanie. Pre iných čitateľov, napríklad študentov žurnalistiky, kulturológie či iných príbuzných oborov, môže Malovičova kniha slúžiť aj ako učebnica, ako správne a najmä čitateľsky príťažlivo písať recenzie.
