Vyhľadávanie
„Choď, ži, je prestreté. Nôž, zub i pod zub. Máš,
čo ti treba, a rovno na obruse.
...
Nepoznáš pravdu. Vieš len abecedu.
V nej slabikuješ denne svoju biedu.
I svoju veľkosť.“
Literárny historik a vysokoškolský pedagóg Ondrej Sliacky vyjadruje knihou Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960 (Literárne informačné centrum 2013) presne to, čo vyslovil Milan Rúfus v básni Abeceda – mapuje východiská slovenskej literatúry pre deti a mládež, analyzuje jej vývinové kontúry, vníma väčšmi lesk ako biedu počiatkov tohto typu písania, súc si vedomý, že bez poznania textov autorov tvoriacich od konca 18. sto ročia po rok 1960 by sme nemohli adekvátne pochopiť súčasné pro cesy odohrávajúce sa v tvorbe pre detského a dospievajúceho čitateľa. Sliackeho práca je záslužná – prehrabal sa dobou (pred)hrebendov skou, prekliesnil nám cestu od prvých pokusov o knižôčky „k čítání a k prvním začátkům vzdělání školních dítek“ cez priekopnícke texty v detských „zábavníkoch“ Zornička a Rečňovanka k permanentným snahám o kvalitnú prekladovú literatúru, od textov predávaných za groš k takmer rovnako lacným časopisom pre najmenších, nazrel do zákutia veršovanej i prozaickej tvorby Ľudmily Podjavorinskej a Márie Rázusovej-Martákovej, neobišiel viacero aktivít J. C. Hronského v oblastí práce s detským čitateľom, pútavo prečítal texty Ľuda Ondrejova, Martina Rázusa, Jána Bodeneka, Jozefa Horáka, Eleny Čepčekovej, Kristy Bendovej, Márie Haštovej aj Márie Jančovej, neobyčajne dôslednú pozornosť venoval bábkovej aj činohernej realizácii literárno-dramatických textov pre deti a mládež, aby sa po sondách do našich dobovo významných časopisov (Slniečko a Zlatý máj) dotkol aj literárnej kritiky, zameranej na ním spracovávanútému. Práca Ondreja Sliackeho Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960 nesporne patrí do zlatého fondu slovenskej literárnej historiografie.
