Fantázia, dospelá a mrazivo aktuálna

Rytmus doby, jej svojskú príchuť premenlivosti, dočasnosti i zabúdania dokážeme v našej každodennej rutine málokedy uchopiť medzi prsty. Aký to vzrušujúci čas byť na žive! Bezprecedentné technologické posuny, prazvláštne prieniky minulosti a budúcnosti, ľudskosť so všetkými jej cnosťami i hriechmi, pochodujúca ulicami. Literatúra a zvlášť fantastika má neobyčajný dar rozprávať príbehy, ktoré osobitú atmosféru jednej éry zmrazia v čase. A to takým spôsobom, že každá stránka sa môže stať hrejivou spomienkou, bolestivým pichnutím aj znepokojujúcim pohľadom do zrkadla.

Vlaňajšia súťaž Martinus Cena Fantázie priniesla presne takéto čítanie, ktoré sa manifestuje v antológii dvadsiatich piatich najlepších poviedok. Je zaujímavé, ako sa tá naša aktuálna podoba sveta prepísala do hláv autorov. Fantázia 2023 je odvážna a ako uvádza v predhovore vydavateľ Ivan Aľakša, pokojne by mohla dostať aj nálepku 18+. Naraziť v nej totiž môžete na tvrdší slovník, jemnú erotiku i explicitné násilie. Nič z toho však nie je samoúčelnou snahou šokovať čitateľa, pretože tieto motívy prirodzene zapadajú do mozaiky najrôznejších ľudských rozprávaní. Melancholické návraty do detstva, temná rodinná dráma, bystré spoločenské komentáre, sugestívne krimi, humorné dobrodružstvo či odľahčená sci-fi jednohubka. Na štedrom rozsahu – vyše päťsto strán – sa teda fantázia rozbehla na plné obrátky.

Príbehy zajtrajška už dnes

Kategória sci-fi poviedok sa zahryzla do témy, ktorá je v danom žánri tradíciou. Viacerí autori uvažovali o tom, ako novo vznikajúce technológie menia to, čo sa zvyčajne považuje za ľudské. Do popredia sa tak dostávajú populárne „varovné príbehy“.

Peter Udvardi v poviedke Automatické rozhodnutia skúma realitu, v ktorej o našom volebnom hlase rozhoduje umelá inteligencia na základe zozbieraných vnemov, názorov, rozhovorov či aktivít. Je tak pozoruhodné vidieť, ako by náš systém mohol vyzerať, keby sme pri výbere zástupcov nepodliehali rôznym informačným prúdom a kampaniam. Alebo aj nie. Koniec koncov, ide najmä o to, čo sa táto nová úžasná inteligencia naučí od svojich stvoriteľov. Božský vynález a bohorovný prístup nejdú dohromady ani v poviedke VITA. Miroslav Tokarsky nám predstavuje postavy, ktorých každodenný život ovláda mikročip. V záujme dobrého životného štandardu sa tak musia vzdať autentického prežívania a úľavu nenachádzajú dokonca ani po smrti. Cesty vyšetrovateľa Mileca, mladého Michala a jeho vraha Václava sa pretínajú v prazvláštnom víre udalostí.

Veselšiu a žičlivejšiu stránku technológie odhaľuje poviedka Lenony Štiblaríkovej Čistič, ktorá sa zaoberá šťastnou náhodou. Viktor v najlepšom veku a na prahu historických zmien musí začať žiť svoj život ako RPG hru – zbierať body, vylepšovať vybavenie, zvyšovať si level. Novoty, hoc sa na prvý pohľad môžu zdať bremenom, nakoniec predsa len dokážu odomknúť potenciál a vzbudiť novú vášeň. Svoje o tom vie Edo z poviedky Petra Janovičeka Ruža z Tivoli, ktorý sa prostredníctvom cestovania v čase pokúsi nasmerovať osud priaznivejšou cestou. Generický motív návratu do minulosti sa však stáva iba pozadím zábavného dobrodružstva v pôsobivo opísaných kulisách Bratislavy 80. rokov. Azda najkratšia poviedka sci-fi sekcie Substancia X12 od Jána Bodzana sa postará o najdlhší záchvat smiechu. Hlavný hrdina si totiž vyskúša posledný drogový hit, vďaka ktorému sa prevtelí do veľmi zmyselného vysávača. Závan láskavého rozprávania prichádza v poviedke Sabiny Godalyovej Jama a chápadlo, ktorá originálne uchopila klasický rozprávkový námet a pretavila ho do humorného hľadania „svätého pokoja“. Na babku s dedkom, ktorí miesto repy ťahali intergalaktické mimozemské chápadlo, by bol hrdý možno aj sám Douglas Adams.

Úplne inú náladu navodí Správa z Uruku Andreja Purkarta, ktorá svojou precízne vystavanou a krásne opísanou atmosférou ponurého, takmer snového rozpadu reality umocňuje pocit izolácie i akéhosi opustenia. V odlúčení zostali aj hrdinovia poviedky Osemdesiattri kilometrov na D1 od Tomáša Hrábeka, ktorá je plodom čistej frustrácie a pestrej škály emócií, aké človek zažije iba za volantom. Tento príbeh sa dotkne citlivého miesta každého vodiča, ktorý videl kamióny predbiehať sa na diaľnici. Predstavte si, že by ste ostali v kolóne zaseknutí tak dlho, až by sa medzi autami a ich majiteľmi zrodil postapokalyptický mikrosvet. Presne tu sa jeden „vyvolený“ šofér rozhodne s družinou vydať na strhujúcu púť dopredu. Ak by vznikol kríženec filmov Mad Max a Snowpiercer na slovenskej diaľnici, nevyzeral by inak.

Duchovia, víly, piráti aj neandertálci

Fantasy poviedkovú nádielku otvoril Pavel Hlubík mysterióznym krimi príbehom Aj obrazy ťa môžu zabiť, ktorý umne prepojil prítomnosť a minulosť. Stará policajná historka vyslúženého kapitána Sokola a jeho kolegu Vaňharu sa tu zvláštne prepletá s kľúčovými okamihmi našej štátnosti. Zložitý príbeh vraždy a krvavých stôp končiacich v obrazoch má v sebe čosi až lovecraftovsky znepokojivého. Nielen plátno však môže byť vstupným portálom do neznáma, čoho dôkazom je poviedka gymnazistky Adriany Sulíkovej V tieňoch. Keď totiž školáčka Agnesa objaví vzrušujúcu schopnosť cestovať pomocou tieňov, pochopí, že je ťažké neprepadnúť ich moci. Mladú krv v tohtoročnej MCF zastupovala aj Lucia Hoštáková s poviedkou Tam, kde to pramení, ktorá veľmi citlivo spracovala tému zavrhnutých detských snov a túžob.

Detskú perspektívu zúfalo potrebuje i otec z poviedky Dominiky Sakmárovej Pamätaj na nás, ktorý vďaka svojej dcére na prázdnych miestach starých fotografií nachádza zosnulú príbuznú. Naši milovaní však zjavne nežijú len vo vyblednutých obrázkoch, pretože tristoročná babička Emka zostáva v poviedke Jana Babaríka napriek svojmu posmrtnému stavu srdcom celej dediny. Andrejov spiatočný lístok i Pamätaj na nás sú síce nefalšované „ducháriny“, no predsa hýria nádejou, optimizmom a odhodlaním uchovať stratené dávno zabudnuté dedičstvo. 

To sa však rozhodne nedá povedať o pekelnej jazde Tomáša Slobodníka s názvom Ďalší deň v Sodome. Podobnosť s istou stredoeurópskou krajinou je čisto náhodná. Mimoriadne vydarená hyperbolizácia spoločenského diania okorenená správnou dávkou démonickej obscénnosti jemne balansuje na hrane bystrého komentára a perverznej irónie. Z jedného pekla do druhého sa presúvame k rozprávaniu Veroniky Wan, pomenovanom Na koniec sveta, ktoré sa začína ako typická fantasy hra na hrdinov. Ctihodný čarodejník a jeho učeň vyrážajú na epickú výpravu, no záverečná vtipná pointa prekvapí a ústa vám stočí do súcitného úsmevu.

Líca pre zmenu sčervenejú pri poviedke Pleistocénny park Kristíny Lenart, ktorá obsahuje podľa očakávaní naklonované mamuty a ďalšie prehistorické tvory. K tomu však aj dvojicu vysokoškolsky vzdelaných neandertálcov Adama a Evu, ktorí sa v tomto vedeckom projekte postarajú o trochu tej živočíšnej chémie. Šteklivé momenty si užijete aj s pirátmi z poviedky Terezy Stebylovej Ako vajce vajcu. Bratia Grayovci stoja síce na opačných brehoch zákona, ale prežívajú rovnakú averziu voči sociálnej krivde, ktorá ich zavedie až ku koreňom svojho rodu.

Pôvod hrá rolu aj v poviedke Prach a popol, ktorú vytvorili Ivana Molnárová Dubcová a Miňo Tichý. Problematika rasovej neznášanlivosti je vo fantastickom žánri pomerne častým motívom a tentoraz sa človečenstvo pustilo do vojny proti mýtickým bytostiam. Autori sa pohrávajú s čitateľovými očakávaniami a definovaním ľudskosti. Škoda len toho otvoreného záveru, ktorý pôsobí „useknuto“. Anastasia Sebastian s poviedkou Za plotom spievajú víly prispela do diapazónu nadprirodzených bytostí Fantázie melancholickým príbehom ženy, ku ktorej sa po traumatizujúcej udalosti šťastie zázračne obrátilo čelom. Kultivovane napísaný text nadchne citlivým prístupom, no i keď ide o ocenenú poviedku, vo výbere veľmi pútavých nápadov trochu zaniká.

Sociálny horor

Horor a tragédia si už dlhší čas vykračujú ruka v ruke. Jedným z najsilnejších textov sa v tomto smere právom stal Gumák Márie Hanúskovej. Výchova bez lásky i mentálny otras sa usádzajú v kútiku duše a temnota, ktorá tu klíči, sa nakoniec bolestivo pripomenie. Kombinácia skvele zvládnutého striedania dvoch línií postáv, atmosféry každodennosti a čohosi desivého za rohom musí naozaj znepokojiť každého z nás. Pravý strach však niekedy dokáže vyvolať len sama nevyspytateľnosť života. Andrea Farkašová v krátkej próze Syn demonštruje, že materinská láska si občas musí preraziť cestu ako konáre obludného stromu, ktoré vyrašia z plátna unikátneho obrazu.

Cestičky mystickej pomsty sa napokon ako pavučinka spriadali aj v poviedke Martina Kuruca Čerešňová, ktorá atmosféricky popisuje, ako sa k nám naťahujú iné záhadné svety. Nielen trestanie hriešnikov, ale predovšetkým návraty do detských čias dominovali hororovej sekcii. Vidiek sa stal vďačnou kulisou aj v texte Dom Zdenky Kollárovej a Vytúžený dôchodok Adama Šimuneka. Oba dokazujú, že dedina má svoju tajomnú a niekedy hrozivú mágiu.   

Mesto však čitateľovi neostane nič dlžné. Pravda alebo Fikcia Mareka Hubaľa je ako vystrihnutá z Krajných medzí. Byť v hlave vraha pri brutálnom akte možno znie ako nočná mora, no ľudská beštialita ožíva aj v príbehu Evy Myjavcovej Mľaská to v tme. Na ruskom fronte totiž väčšmi než zima mrazí pohľad do chladných očí strhaného vojaka.            

Aj tento ročník Martinus Ceny Fantázie teda dokázal, že talentu a inšpirácie máme na rozdávanie. Celkový dojem kazí azda len väčšie množstvo preklepov, opakovanie slov či absencia medzier v inak výbornej antológii. Pri čítaní viacerých poviedok som si želala, aby som držala v rukách rovno celú knihu a nemusela sa príbehu tak rýchlo vzdať. Fantázia 2023 má však pre nás aj nemálo poučení a veľmi povedomých znepokojivých podobenstiev, ktoré by sme nemali brať na ľahkú váhu.