Vyhľadávanie
Po úspechu prvej ilustrovanej knihy Káva (Monokel, 2022) sa autor a ilustrátor Dávid Soboň venuje ďalšej tmavej pochúťke – Čokoláde.
Na viac ako šesťdesiatich stranách s viac ako 150 ilustráciami a kolážami sa zameriava na hnedý poklad, ktorý si vo forme stromu kakaovníka postupom času podmanil celý svet – od zvierat cez pračloveka až po ľudí modernej doby, od severu až po juh. Pôvodná krajina čokolády však ležala v oblasti Strednej Ameriky a Mexického zálivu. A keďže bola úzko spätá s mytológiou a životom mayských či aztéckych kmeňov, knižka ponúka vizuálny aj textový exkurz do jej magickosti, s množstvom informácií a tajov. „Aztéci ju obľubovali skôr studenú, kým španielski osadníci ju začali piť horúcu. Pôvodné kvetové a korenisté ingrediencie na čele s chilli vymenili za med, trstinový cukor, vanilku, škoricu alebo čierne korenie.“ (s. 43)
Sladký dejepis
V úvode Dávid Soboň umne zapracoval state o chemických účinkoch kakaových bôbov a samotnej čokolády na ľudský organizmus. Látky ako sérotonín, flavonoidy či dopamín ožívajú na veselých obrázkoch, aby ešte väčšmi podčiarkli jedinečnosť tejto zaujímavej dejepisnej čokoládovej knižky. Téme sa autor venuje z každej strany a komplexne, aj keď na malej ploche. Texty sú úsporné, je v nich však vždy zahrnuté to najdôležitejšie, resp. to, čo spisovateľ/grafik považuje za potrebné spomenúť alebo nakresliť.
Autor sa koncentruje nielen na to, ako si kakaovník získaval chuťové poháriky ľudí, ale aj na najrôznorodejšie cesty a zážitky, ktoré stretli kakaovník pri jeho expanzii do rôznych kútov sveta. Dávid Soboň ako dlhoročný grafik a ilustrátor jednoduchou, ale zato priamo, jasne a kompaktne zhŕňa v skratke všetko podstatné: „Kakaové bôby sa dokonca používali ako jednoduché platidlo. Preto ten, kto vedel zabezpečiť produkciu kakaa, mal v rukách niečo ako stroj na peniaze. Nečudo, že sa z dielní šikovných podvodníkov začalo šíriť aj množstvo kakaových falzifikátov.“ (s. 21) A opäť, každý krátky odsek pozostávajúci z jednej až troch viet v knihe dopĺňa o vlastnú ilustráciu alebo ich súbor, ktoré bravúrne vykresľujú a ozrejmujú zvolenú čokoládovú tému. Na mnohých miestach dokonca vizuál prekračuje rámec textu a vhodne, s vtipom a nadhľadom mení a dopĺňa text, rozširuje možnosti písaného slova. Napríklad pohodovou atmosférou švajčiarskych kravičiek na pastvinách či „bojovými“ kakaovými plodmi na pirátskych lodiach s puškami v rukách.
Hravosť v troch farbách
Dávid Soboň príťažlivo využíva aj farebnosť a jej rôznorodú škálu. Kým v knihe Káva sa držal hnedo-fialovo-horčicovej palety, v Čokoláde využil spojenie zelenej, červenej a hnedo-žltej, doplnenej o výrazné tmavé kontúry jednotlivých obrázkov. Na každej ilustrácii vidieť okrem hravosti farieb aj premyslený účel toho, čo má daný obrázok symbolizovať alebo vyvolať v čitateľovi. Navyše, obrázky sú prepracované a každý dôležitý detail je zachytený hodnoverne a s patričnou dôležitosťou. Otázkou zostáva, či je kniha skôr písanými dejinami kakaovníka a čokolády alebo ukážkou majstrovstva ilustračnej kreatívnosti. V každom prípade si kniha Čokoláda aj jej staršia „sestra“ Káva zaslúžia ďalší titul k tejto dvojici. Na malom priestore predostrieť čitateľom množstvo zaujímavých faktov, doplniť ich o neobyčajné ilustrácie, navyše limitované množstvom použitých farieb, to všetko by bola škoda uzatvoriť. Ktovie, možno sa už nedočkavosťou trasú čajové lístky či hlásia zemiakové lupienky o to, aby ďalšia veselá, vtipná, zaujímavá a poučná knižka z pera a ceruzky Dávida Soboňa bola práve o nich.
Zdroj: Monokel
