Jozef Urban: Kniha polomŕtvych

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2004

Jozef Urban sa ako mladý básnik výrazne podieľal na vývinovom pohybe literatúry formou uvoľňovania osobnej dikcie v poézii voči oficióznosti jej spoločenských funkcií v druhej polovici 80. rokov minulého storočia, čo spätne dokladuje jeho debut Malý zúrivý Robinson (1985) – vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšiel v reedícii spolu s inými Urbanovými knihami. Urban sa v 90. rokoch stal známejším prostredníctvom piesňových textov a muzikálovej tvorby a jeho básnický osud predčasne ukončila autonehoda. Kniha polomŕtvych vyšla prvýkrát pred vyše 10 rokmi a v rozsiahlych voľných veršoch básnik, verný imidžu príťažlivého rebela, vulgarizovane, rúhavo a s provokatívnou otvorenosťou prehodnocuje bezprostredné pocity z prežívaných chvíľ, momentálnych nálad na priesečníku intímneho života s dianím „tam vonku“. Neubránil sa však uvravenosti a nepríjemnému mudrovaniu, navyše desaťročný odstup niektorých výrokov nasratého Jožka (ako neraz autor prezentuje svoj subjekt) od dnešného čítania robí svoje, takže pri niektorých pasážach netušíte, že: o čom?