Vyhľadávanie
Martin, Matica slovenská 2010
„Zobudil som sa na to, že som mŕtvy. Ležal som v truhle a mal som zlý výhľad na pozostalých,“ sťažuje sa autorský rozprávač knihy plnej čierneho humoru. Málokto sa dokáže vysmiať smrti a ešte menej je tých, ktorí vtipkujú i, takpovediac, na jej ramenách. Bohuš Bodacz sa pokojne položí do truhly a nechá voviesť do krematória, aby sa očami ironika pozrel na tých, ktorí okolo neho usilovne smrkajú nos do vreckoviek, aby o necelú hodinu pri poháriku mysleli na partnermi vyhriate postele... I taká je irónia života a autor, neskrývaný ironik, ju spod plášťa tej, ktorej sa obávame, so zjavným sarkazmom odhaľuje: „Žiadalo sa mi poškrabať v rozkroku, čosi ma tam pichalo, dráždilo, svrbelo. Mrkol som tým smerom a takmer som vypadol z truhly: nejaký chumaj mi položil kyticu šípových ruží rovno na vercajg. Rázporok! spomenul som si. Ešte pred rokmi sa mi na rázporku pokazil zips a žena ho neopravila. Teraz to maskuje ružami, bodaj ju hus kopla! Krucinál, lenivá si bola, keď som ti nosil výplatu, a lenivá budeš, aj keď budeš dostávať vdovské!“
Nuda v krematóriu obsahuje jedenásť poviedok, v ktorých sa prejavuje majstrovstvo ich autora. Nie každá poviedka obsahuje prudkú dávku sarkazmu ako tá prvá s rovnomenným názvom zbierky. Tematicky a obsahovo pestré prózy cestujú v čase i priestore. Bohuš Bodacz sa prejavil ako dvojdomý autor, skúsený narátor. Námety čerpá zo súčasnosti opierajúc sa o vlastné či sprostredkované zážitky, no medzi prepracovanejšie patria tie, ktorými načrel do histórie. Hraničné situácie vyvolané ľudskou obmedzenosťou, hlúposťou, nenávisťou a ziskuchtivosťou nepatria len do stredoveku, kde na hranici a v špine mučiarní umierajú nevinní. Nielen spracovaním tematických zložiek môžeme hovoriť o ich nadčasovosti. Niekde v pozadí, v mlčaní pozostalých, objavujeme pravdy o človeku. V tomto zmysle je azda najpôsobivejšou posledná poviedka Mor, kde na ženskú zlosť dopláca nevinná pôrodná babica obžalovaná z bosoráctva. Silný príbeh vzťahu medzi babicou a „synom“ – obecným sluhom Heinrichom (musí prisluhovať pri inkvizičných postupoch) – na pozadí odsúdenia neúprosne zobrazujúceho psychické utrpenie a bezmocnosť v protiklade s ľahostajnou krutosťou súdiacich, ešte dlho doznieva aj po ukončení trápenia (a poviedky). Niekde ironický, inde tajomný so štipkou erotiky a zvádzania, na konci presvedčivo silný – taký je ráz jedenástich poviedok Nudy v krematóriu. Pôsobivé príbehy sú atraktívne prostredím a štýlom rozprávania, no nie na úkor hodnovernosti. Bodaczova knižka sa môže stať príjemným spoločníkom viac i menej náročnému čitateľovi. Odporúčam.
