Prvá kresba s včelami je stará 12 000 rokov. Je to jaskynná maľba pri Valencii a znázorňuje „poľovníčku na med“, ako vyberá plásty medu vysoko na strome – okolo nej včely – je to stredná doba kamenná; 7000 rokov pred Kristom roľníci už chovali včely; pred 4000 rokmi v starom Egypte boli včely kráľovským znakom faraónov a modelom hierarchie, úle mali z pálenej hliny; Ján Krstiteľ sa živil medom a kobylkami; 80 percent kvitnúcich druhov rastlín je závislých na opeľovaní včelami... Toto som už viac-menej vedela – keď som uvidela knihu Včely so zaujímavou obálkou, tak som bola zvedavá, čo nového sa ešte o včelách môžem dozvedieť...

V detstve začínala jar bielokvitnutím obrovskej čerešne v záhrade a celodenným bzučaním... čerešňu stále v záhrade mám, ale navštevuje ju už len málo včiel, a tak je menej i čerešní.

Držím v ruke knihu, ktorá môže byť určená aj starším deťom, aj dospelým, je krásne vtipne ilustrovaná – niekedy som mala pocit, že výtvarný zámer trochu prevyšuje odborný (osemročná vnučka sa ma pýtala, prečo majú včeličky niekde šesť nôh a niekde päť a inde dokonca iba štyri: takisto, ako má štyri prsty včelár – nevedela som jej odpovedať). Kniha chce byť tak trochu odborná a chce aj obsiahnuť celú tému, najmä je však populárna a má veľa obrázkov, text stojí až na druhom mieste a je v ňom niekoľko nepresností: včelia matka, robotnice a trúdy nie sú druhy včiel; a nemusíme povedať, že trúdy „matku dobehnú a vo vzduchu jej odovzdajú svoje spermie“ ale jednoducho „oplodnia ju“; a myslím, že dúfame, že nás včely nie „neštipnú“, ale „nebodnú“ alebo „nepichnú“.

Vcelku je ale kniha farebne príťažlivá a prináša aj základné poznatky a mnohé zaujímavosti. Názvy kapitol sa sústreďujú na veľa zo života včiel a zároveň sa aspoň okrajovo dotýkajú aj spolužitia včiel a ľudí: pútavé sú pasáže o včeľom tanci, rojení, biomimetika síce presahuje rámec knihy, ale pre deti je to iste zaujímavé. A takisto je krásna dvojstrana s opeľujúcimi živočíchmi: škoda, že tie pôvabné chrobáky v knižke nemajú mená. Staroveký Egypt v knihe reprezentuje vtipná múmia, ale chybou v texte je, že namiesto výrazu kňaz je použité slovo kaplán. Zaujímavá je informácia o brtníctve – lesnom včelárstve; pekne je spracovaná stavba úľa aj odev a nástroje včelára. Veľmi inšpiratívne sú Úle vo veľkých mestách a hotely pre opeľovačov: moja najobľúbenejšia dvojstrana z knihy, kde sa harmonicky dopĺňa text a výtvarná zložka. Na záver nájdeme včelie zaujímavosti, náhodne vybrané kuriozity, ktoré sú zameniteľné za hocijaké iné.

Kniha je osviežením v knižnici mojej a takisto vnučkinej. Drobné nedostatky v texte sa dajú prepáčiť, kniha poteší & zabaví a vlastne spĺňa zámer autora kresieb hravo priblížiť túto zaujímavú a užitočnú lietajúcu krásu. Nech mi autori odpustia, že som možno očakávala v niektorých častiach trochu viac, ako bol ich zámer... Odporúčam malým aj veľkým čitateľom a zvedavcom a tiež ak má niekto z vašich blízkych cez leto narodeniny, tak mu knihu jednoducho darujte – a ak si chcete postaviť dom, inšpirujte sa typmi úľov z obrázkov XXIV, sú nádherné a vynaliezavé a svedčia o tisícročiach nášho vzťahu k včele medonosnej.
 

Mila Haugová