Vyhľadávanie
Milan Sládek
Umenie okamihu
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010
Svetoznámy mím, zakladateľ pantomímy na Slovensku Milan Sládek oslávil päťdesiatročné pracovné jubileum. Aj keď osobný zážitok z pantomimického predstavenia len ťažko možno nahradiť slovom či fotografiou, vznikla pozoruhodná publikácia zaznamenávajúca vývoj poprednej osobnosti našej kultúry a jeho celoživotného diela. Bohatý fotografický materiál v pôsobivej grafickej úprave má svojskú výpovednú hodnotu. V textovej časti Milan Sládek zavrhol možnosť teraz módneho a neraz aj bulvárne ladeného knižného rozhovoru. Vari aj preto sa rozhodol v záverečnej fáze prizvať k spolupráci na texte svojho niekdajšieho pedagóga z VŠMU Dr. Antona Kreta a knihu koncipoval „ako možný základ pre tých, ktorí sa budú neskôr zapodievať mojou tvorbou.“ V tridsiatke relatívne krátkych zastavení sa dozvedáme nielen o faktoch zo Sládkovho životopisu, ale aj o jeho inšpiráciách. Rodák zo Streženíc pri Púchove študoval drevorezbu na vtedajšej ŠUP-ke v Bratislave, ale keď v knižnici objavil Kožíkov román Najväčší z pierotov, nadchol sa pre pantomímu. Hľadal cestu k nej počas štúdia na VŠMU v Bratislave i v Prahe na AMU či u E. F. Buriana, ale spoznával aj antické základy pantomímy a jej podoby v ázijských i iných kultúrach. Neustále hľadal nové možnosti a vyjadrovacie prostriedky najstaršieho divadelného umenia s využitím masiek, bábok, hudby. Jeho predstavenia si obľúbili diváci na Slovensku, v Čechách, Švédsku, Nemecku, kde založil divadlo Kefka v Kolíne. Pôsobil nielen ako interpret, ale aj autor a režisér. Po roku 1989 sa vrátil na slovenské javiská a svoje skúsenosti uplatnil aj ako organizátor divadelného života v divadle Aréna v Bratislave, ako organizátor festivalov, ale aj ako pedagóg a výtvarník.
Autori publikácie sa nevyhli ani trpkým témam: emigrácii v roku 1968 a ešte bolestnejšej druhej emigrácii v roku 2002. Možno nie je text vždy dostatočne prehľadný (Sládkove vyjadrenia sa prelínajú s citáciami hodnotiteľov, kolegov a komentárom rozprávača), vyžaduje si náročnejšieho a sústredeného čitateľa. V každom prípade kniha vzdáva hold tichému, a predsa takému výrečnému umeniu ako je pantomíma, ale predovšetkým Milanovi Sládkovi.
Elena Ťapajová
