Atraktívnosť, ktorá odrádza

  • Recenzované dielo

    Dnešok nie je naposledy
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/02
  • Autor recenzie

    Simona Rezníčeková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Románový debut kanadského scenáristu Elana Mastaia patrí k tomu druhu kníh, ktoré si vyhliadli lovci bestsellerov a renomované vydavateľstvo povzbudilo úsilie autora tučnou prémiou. Kniha vychádza v dvadsiatich krajinách naraz s takým marketingom, aký sprevádza premiéry amerických blockbusterov. Keď k tomu pridáme filmovú minulosť autora, nie je náhodou, že svoj príbeh stavia ako strhujúcu sériu obrazov a rozpráva v krátkych útržkovitých kapitolách, ktoré pripomínajú svižný strih komerčného kina.

    Tom Barren je nešťastný zakomplexovaný tridsiatnik, syn úspešného otca a zakríknutej matky. Spoznávame ho v roku 2016, ktorý nie je naším rokom 2016, ale technoutopickým rajom päťdesiat rokov po vynájdení perpetuum mobile. Goettreiderov motor, ktorý pri výrobe energie využíva rotáciu Zeme, umožnil, aby sa o všetky nevyhnutné ľudské potreby starali stroje. Na svete už nie sú vojny, pretože zavládla všeobecná hojnosť, a hlavným obchodným artiklom a zmyslom ľudského života sa stala zábava.

    Tom, ktorý celý život len zlyháva, sa zhodou šťastných okolností stane súčasťou najvýznamnejšieho projektu svojej doby. Má patriť k prvým chrononautom, cestovateľom v čase. Lenže Tom je smoliar, a noc pred prvou cestou do minulosti urobí osudovú chybu, ktorá vedie k sérii tragických udalostí. Tie síce vyvrcholia jeho cestou do minulosti, no nie je to oslavovaný veľký krok pre ľudstvo, ale len vzbura neúspešného syna proti bezohľadnému otcovi. Tom však nedodrží všetky bezpečnostné protokoly a alternuje realitu. Rok 2016, do ktorého sa vráti, je úplne iný.

    Už predtým, ako nám Mastai predstaví sériu alternatívnych realít, nerozpráva dej chronologicky, ale v retrospektívach. Rozpačitý začiatok, v ktorom sa čitateľ trochu stráca, ide na vrub ďalšiemu experimentu, ktorý si Mastai nemohol odpustiť; celý dej knihy rozpráva a zapisuje hlavný hrdina pre svojho syna. V prvej časti nám protagonista predstavuje dokonalý svet, a dozvedáme sa o tragickej smrti jeho matky a o priateľoch a ženách, ktoré mu pomáhajú vyrovnať sa s tým. Mastai buduje obraz trochu sterilného sveta, kde ľudia nemajú existenčné problémy, no recept na šťastie ešte stále nevynašli. Žijú v absolútnom pohodlí a všetko im urobili na mieru, oblečenie, reklamy aj partnerov. Autor automaticky predpokladá, že vďaka vynálezu perpetuum mobile si ľudstvo poradilo so všetkými veľkými problémami a nezaťažuje sa tým, aby nám tento pre nás úplne neznámy svet bližšie predstavil. Predpokladá, že neobmedzený zdroj energie by prebudil v ľuďoch kreativitu a talent, a oni by vybudovali ten najlepší z možných svetov. Dokonalý svet 2016 je najslabšou časťou knihy, pôsobí kostrbato a neuveriteľne. Autor buduje realitu, ktorá by významne zmenila nielen každodenný život ľudí, ale aj ich myslenie a cítenie. No detailnejšie tento jav neskúma a nesnaží sa ani o psychologizáciu postáv, ako v iných „realitách“ príbehu.

    Slabosť tejto dejovej linky sa dá odôvodniť úsilím autora povedať na štyristo stranách takmer úplne všetko. V románe, ktorý jednoznačne patrí do žánru vedecko-fantastickej literatúry, nájdeme ľúbostný príbeh, filozofické debaty, vnútorný konflikt hlavného hrdinu, a najmä množstvo odbočiek a pomocných príbehov vedľajších postáv.

    Po nevydarenej ceste v čase sa Tom budí v roku 2016, ktorý je našou, úplne obyčajnou realitou. Nevolá sa Tom, ale John a mnohí jeho priatelia sa vďaka jeho zásahu do minulosti nikdy nenarodili. No z jeho otca je v tomto svete príjemný chlapík, má sestru, s ktorou si rozumie, a jeho matka žije, a je to úspešná a sebavedomá žena. Žije aj jeho láska, ktorá v dokonalej minulosti zahynula, a jej povaha tiež vykazuje známky zlepšenia. John je úspešný vizionársky architekt a Tom v koži svojho nového alter ega prvýkrát zažíva pocit šťastia a naplnenia. No cíti aj obrovskú zodpovednosť voči svetu, ktorý vďaka nemu zanikol. Rozhodne sa preto vyhľadať Lionela Goettreidera, vynálezcu perpetuum mobile. Do pomaly už stagnujúceho deja tak vstúpi záporná postava, vďaka ktorej sa všetko nanovo komplikuje. V nechronologickom slede sa nám postupne predstavia tri svety. Dokonalý svet, v ktorom fungujúce perpetuum mobile slúži ľuďom, bežná realita, v ktorej perpetuum mobile nebolo nikdy spustené, a postapokalyptický svet, v ktorom spustenie stroja viedlo k obrovskému výbuchu, a nastal hladomor a vojny. Sebecký vynálezca pošle Toma znovu do minulosti, aby stvoril svet, v ktorom by pokus prebehol úspešne. Tomove alter egá bojujú v epickom zápase, každý o zachovanie svojho sveta. Pointa, ktorou sa tento – po pseudovedeckej stránke dobre vybudovaný fantastický príbeh – uzaviera, sa sem vkradla z úplne iného žánru; Mastai trochu prekvapivo skrížil sci-fi s romantickou komédiou à la Hollywood.

    V príbehu cítiť scenáristické zázemie autora. Všetky linky sú vybudované precízne a Mastai si dáva pozor aj na vnútornú logiku a motivácie postáv. Dnešok sa číta ľahko a odsýpa ako dobre namazaný stroj. No napriek tomu pôsobí skôr ako prerozprávaný film, než ako román. Film, ktorý by bol v takejto podobe neznesiteľne dlhý, neprehľadný a príliš komplikovaný.
     
    Simona Rezníčeková