Milujte kráľovnú - vtedy aj dnes

  • Recenzované dielo

    Milujte kráľovnú
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2012/11
  • Autor recenzie

    Miloš Ferko
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Román Milujte kráľovnú vyšiel prvýkrát roku 1984. Získal si u čitateľov obľubu, pretože ponúkol exotiku času, priestoru, prostredia: 18. storočie, Viedeň, plesy, cisárovná ako jedna z ústredných postáv. Závan veľkého, pestrého, v podstate zakázaného sveta. Odklon od normy hrdinov ľudu autor Anton Hykisch „vykryl“ líniou venovanou vzdelancovi slovenského pôvodu a spolupracovníkovi s viedenským dvorom, Adamovi Františkovi Kollárovi. Prepojením postáv dosiahol plastickosť. Prekročil rámec biografizujúcej prózy sentimentu a intríg, zároveň sa vyhol modelu historickej prózy v podstate anonymného hrdinu, ktorú s úspechom vytvoril sám v dvojzväzkovom Čase majstrov (1977).

    Titul Milujte kráľovnú (4.  vydanie, Vydavateľstvo Spolku slov. spisovateľov 2012), sa nesie v  znamení cesty za právom na zobrazenie možno aj výnimočnej a  nadpriemernej osobnosti – s mimoriadne nevhodným triednym pôvodom. Výsledný tvar ponúka pútavý skôr obraz než príbeh mnohovrstevného kontinua priestoru strednej Európy, ktorého sme, aj prostredníctvom osoby Adama Františka Kollára, pevnou súčasťou. Hykisch v rámci prózy odohrávajúcej sa v  minulosti ukazuje, kam naozaj patríme. Do krajiny bezpochyby kultúrnej, s  početnými väzbami a súvislosťami. V texte sa objavia Haydn, Mozart, Rousseau, Matej Bel, tiež Mária Antoinetta. Viedeň, Paríž, Petrohrad, Bratislava, Berlín, Praha. Prekypujúci pocit plnosti osvieteného storočia. Mimochodom, výber obdobia vonkoncom nemožno považovať za náhodný. Román je doslova predchnutý autorovou vierou v  pokrok, silu vzdelania a kultúry – v súlade s ideami reforiem. Ratio educationis. Vzdelanie zlepší a zmení svet, ktorý je usporiadateľný a dá sa riadiť z dvora na krásnom modrom Dunaji. Navyše, nesporne spoznateľný, o čom svedčí v  kontexte dneška nevídane rozsiahly poznámkový aparát. Internet nebol, viacero z mien uvedených v zozname vzadu by ste v dobovo dostupných encyklopédiách hľadali márne. Na pozadí skúseností 20.  storočia môžeme knižku čítať aj ako utópiu – obrátenú v  čase dozadu, pretože reálny vstup do zajtrajškov Hykisch (vrátane pokusu o útek za hranice, zošrotovania knihy koncom 50. rokov a dočasnom zákaze publikovania o čosi neskôr) zažíval desiatky rokov na vlastnej koži. Preto ponúka alternatívu, ktorou bude návrat. Nával optimizmu humanistu Antona Hykischa pôvodom z Banskej Štiavnice ma dnes uvádza do rozpakov. Zrejme treba zažiť reálne zlo, aby sme objavili cenu sna o dobrom.

    Je potešujúce, že viaceré z  vyššie uvedených súvislostí sa v  súčasnosti stali triviálnymi a  text musí zaujať čitateľa aj a najmä mimo nich. Povedzme si pravdu – informácie o členoch panovníckeho dvora Habsburgovcov už pre našinca, ako za čias „mlčiacich prameňov“, nebudú novinkou, pozornosť upúta skôr príbeh fiktívnej postavy, pútničky Zorice…

    Úprimne povedané, trocha sa vzhľadom na súčasný trh bojím o  osud knižky, ktorú som hltal ako dvanásťročný, objavoval farby a  nové obzory, slová a  idey nie príliš dostupné a  známe. Na gymnáziu som sa z nej veľmi tešil pri jednom z prvých pokusov o  „literárny rozbor“ v  rámci referátu. V  druhom decéniu 21.  storočia je konkurencia v žánri historických románov neporovnateľná. Informácie sú dostupné, príbehy plynú svižnejšie. Z  estetického hľadiska sa nedá nepoznamenať, že faktografická plnosť (napríklad na stranách 198-202  aktuálneho vydania nájdete presný popis priebehu korunovácie cisárovnej) dnes už vyznieva inak. Roku 1984 bola poznatková hodnota textu vysoká, dnes obrad citovaný v  desiatkach príručiek a  s  obmenami týkajúcimi sa jednotlivých panovníkov predvádzaný v  Bratislave aj naživo, text presycuje, takže fiktívnej zložke je miestami pomerne tesno. Prepojenie poznatkov sa deje jednoduchým, referujúcim spôsobom. Zvoľna, prístupne, poctivo. Uvidíme, koľko trpezlivosti k návratom v nás ostalo.