Otec slovenského chaosu

  • Recenzované dielo

    Návrat Krista
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/11
  • Autor recenzie

    Tomáš Straka
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Postmoderna a zvlášť hypermoderna sú všeobecne označované za obdobie konca veľkých metanarácií. Príbehy, ktoré sa stali univerzálne rozpoznateľnými a prijateľnými orientačnými bodmi v chápaní sveta, sa spájajú skôr so značkami ako DC, MARVEL, Disney či Pixar, a útechu v náboženstve, umení či filozofii hľadá len málokto. Napriek tomuto globálnemu úzu sa Dušan Mitana v knihe Návrat Krista pokúša vytvoriť sen o novodobej metanarácii – príbehu, čo prekročí jednotlivé a zjaví univerzálnu pravdu všetkým. Toto dielo ma prekvapilo. Od Mitanu som očakával sarkastickú spleť príbehov, ktorá v náznakoch a metaforách poskytne reflexiu kresťanských hodnôt. Kniha je však, bohužiaľ, len encyklopedickým autorským tvrdením, prepájajúcim seriózne, neseriózne či vyslovene smiešne zdroje. Mitana sa pokúša poskytnúť pohľad na „nový vek“ ľudstva. Tento pohľad je však jednostranným monológom, objasňujúcim viac jeho presvedčenie, než užším exkurzom do podstaty kresťanstva. Ostro tak kontrastuje s prácami Jána Maliarika či Marcela Strýka, ktorí sa kresťanstvo v slovenskom priestore pokúšali transformovať na oveľa vyššej literárnej či filozofickej úrovni. V porovnaní s tým sa zdá, že Mitana iba „žvaní“. Rozhodol sa totiž Bibliu nevykladať, jeho kniha neobsahuje polemiku a ani nevysvetľuje samotné príčiny zmýšľania sa autora, je kompilátom mien, prekladov, faktov, údajov a rôznych zdrojov – nekoherentným, a len zdanlivo usporiadaným celkom, ktorý nefunguje ani ako filozofická rozprava, teologické bádanie či román a čitateľa po niekoľkých stranách premkne pocit, že číta Zem & Vek pre intelektuálov či Dännikena s literárnym talentom. Návrat Krista má však obrovskú hodnotu, a to z hľadiska javov, ktoré nezámerne reflektuje:

    1. Od začiatku sa pokúša byť novodobou metanaráciou, popierajúcou multikultúru v samotnom predurčení budúcnosti sveta. Týmto predurčením je Mitanova vízia Kristovho vedomia, ktoré posadne vyvolených, a tých „zlých“ zmetú z povrchu zeme katastrofy a občianske vojny. Mitana popisuje vlastný plán spásy. Jeho biblické pseudozvestovanie však ničí samotná postmoderná forma textu spolu s nejednoznačnou artikuláciou výpovede. Táto forma podkopáva dôveryhodnosť knihy. A tak veľkú neometanaráciu zabíja autor zvoleným štýlom.

    2. Kniha je verným obrazom mysle kresťanského fanatika, ktorý bol po roku osemdesiatdeväť vystavený západným konšpiračným teóriám, čo vedie jednoznačne k pomýlenej interpretácii sveta. Viera si hľadá vieru, aby ju podporila – a vzniká chaos. Tento chaos je však len predobrazom chaosu, ktorý vypukol po miléniu. Chaosu, ktorý má za následok vieru v alternatívne médiá či neštandardné politické strany.

    3. Definícia v kruhu. Mitana všetko definuje skrze svoju predstavu o utópii ekumenického protokresťanstva bez cirkvi, založeného na Kristovom duchu. Všetko na svete vedie k tomu, aby podporilo jeho „bohom inšpirovaný“ názor. To, čo k tomuto názoru nespeje, je jednoznačne označené ako dielo Satana, zla, diabla či antikrista. Mitana predstavuje jedinú pravdu, jedinú vieru, jedinú možnosť, a jej hodnotu potvrdzuje množstvom protichodných teórií, ktoré šikovne využíva vo svoj prospech. Táto metóda slepého absolutizmu ilustruje hĺbku a rozšírenie kresťanského fanatizmu v slovenskej spoločnosti. Mitana sa pokúša o vytvorenie zásadného diela a pritom len znovu artikuluje malý stredoeurópsky dogmatizmus.

    Knihu geniálne vystihuje obálka Emila Drličiaka, ktorý zvolil za hlavný grafický motív symbol recyklácie. Po chvíli však pochopíme, že šípky v trojuholníkoch, ktorými je obálka pokrytá, nie vždy vedú do kruhu, ale často nezmyselne menia svoj smer. Áno, Mitana nám v knihe ponúka základný katechizmus, recyklovaný skrz mimozemšťanov, konšpirácie, krátke poviedky o zázrakoch či citácie, skomponované z najširšieho predstaviteľného spektra. Tento katechizmus je však chaoticky dekonštruovaný, zavádzajúci a pretváraný tak, aby vyhovoval autorovej vízii, a to bez zjavnej logiky, nadväznosti či dialektiky. Návrat Krista je morálkou otrokov pre náročných. Mitana kresťanstvo netransformuje, nevykladá, iba ho mrzačí v dystopické vízie a velikášske bľabotanie, ktoré neprináša nič nové. Každý človek má právo na svoju vieru, rovnako má každý autor nárok minúť terč. Návrat Krista sa v tvorbe Dušana Mitanu vyníma svojou neoriginalitou, neprepracovanosťou a surovosťou výsledného textu, ktorý mal možno ešte pár rokov zrieť. Je ale jedinečným náhľadom do mysle tohto legendárneho autora a pripomenutím toho, že aj majster kat sa môže uťať.
     
    Tomáš Straka