V spätnom zrkadle - Michal Gáfrik

  • Recenzované dielo

    V spätnom zrkadle
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2011/6
  • Autor recenzie

    Peter Mráz
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Kniha V spätnom zrkadle nechce byť prácou memoárovou, napriek tomu, že jej súčasťou sú aj texty zrkadliace životné osudy jej tvorcu. Autor pristupuje k nazeraniu na správanie sa tých, ktorí v časoch „normalizácie“ znemožnili jeho pôsobenie vo sfére literárnej vedy, s tónom kritickým, často až moralizujúcim. Jeho názorové rozpory so svojimi (ex)spolupracovníkmi vyznievajú ako odozva veľkého životného bôľu, a ako také môžu byť z ľudského hľadiska pochopiteľné. Stávajú sa ale názorom jednej strany, a názor tej druhej strany nepoznáme. Gáfrik svojou prácou dozaista podráždil tých, ktorých mená spomenul – buď tým, že vydal o ich charaktere svedectvo pravdy, alebo tým, že im svojím písaním ublížil. Jeho poznámky na tému normalizácie v literárnej vede (a spoločnosti vôbec) sa zdajú byť výrečným svedectvom o relatívne nedávnej dobe. Čo z nich ale ostáva pre nás, čitateľov nezainteresovaných na dobovom dianí, neznalých procesov odohrávajúcich sa v literárnovednej sfére ostatných desaťročí? Akási čudná pachuť z toho, že neexistuje odborná diskusia na túto tému, že zainteresované strany si „musia“ svoje názory sprostredkúvať práve takto... Nájdu sa preto zrejme medzi nami mnohí, ktorým sa odnechce po úvodných statiach Gáfrikovej knihy pokračovať v jej čítaní. Kto v sebe vôľu pokračovať nájde, môže v jej texte nájsť aj mnohé podnety na zamyslenie sa aj nad otázkami literárnej histórie, aj nad otázkami literárnej historiografie. Gáfrik odmieta nahradenie panrealizmu panmodernizmom, kriticky nazerá na dobovo módne, tým často žiaľ len povrchné prístupy k textu a pod. Autor v sebe nezaprie ani editora, pôvodcu dodnes jediného kritického vydania diela (žiaľ, pre absenciu tretieho zväzku neúplného) jedného z našich básnikov Ivana Kraska: znalosť náročnosti textologickej práce dáva ako memento pre tých, ktorí dnes vydávajú texty našich klasikov. Gáfrik neodmieta moderné prístupy k literatúre, nepáči sa mu ale snaha za každú cenu byť moderným. Aj v domácej tradícii existujú poznatky, ktoré nepodľahli zubu času: ich ignorovanie je tým, pred čím autor varuje. A nie neoprávnene.