Žiť sa dá len autobiograficky - Ivan Kadlečík - Epištola o košatení

Epištola o košatení

  • Recenzované dielo

    Žiť sa dá len autobiograficky
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2005/06
  • Autor recenzie

    Ľuboš Svetoň
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Epištola o košatení

    Ivan Kadlečík: Žiť sa dá len autobiograficky

    Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A.) 2004

      Nuž, jednou vetou: Nie je to nič iné, len trochu rozpísanejšie, širšie formulované curriculum vitae. Dnes či kedykoľvek, súčasníci či potomkovia, ak budú túžiť dozvedieť sa viac o obľúbenom autorovi, blízkom človeku, kto bude potrebovať overiť si fakt, zapátrať, láskyplne zaňúrať v plynutí času a života Ivana Kadlečíka, známeho to slovenského spisovateľa i hudobníka, stačí mu zalistovať v tejto knihe spomienok. Žiada sa hneď pripomenúť, že niekedy až príliš stručných. Najmä roky dospelosti plynú ako krajina z rýchlika. Kde niet miesta pre kopy obligátnych faktov, autor esejisticky zovšeobecňuje. Preto často namiesto hranatých hrmotných údajov vystupujú do popredia dojmy z doby. A to je pre milovníkov slov a literatúry dobrá správa. Kadlečík ani pri vlastnom životopise nezostal pri povrchnosti faktov.

      Dovolím si byť trochu osobný. Kadlečík sa pri spomienkach na vyhodenie z práce a následnej nemožnosti zamestnať sa primerane vzdelaniu po bratskej „pomoci" v roku 1968 hnevá: Nie sú to vyhodené peniaze? - najprv štát umožní človeku vyštudovať, potom mu neposkytne prácu! Veľmi podobný hnev som voči spupným kádrovčíkom pociťoval v podobnej situácii o takmer dvadsať rokov neskoršie aj ja. Skúsenosť s hnevom a smútkom je teda viacgeneračná, dobová. Iba zmena režimu pretrhla a pretŕha aj posledné zvyšky reťaze. Štát je dnes v pozícii, že viac-menej každý, kto si na vzdelanie finančne prispeje, môže študovať, každý si je však zodpovedný aj za to, či si zamestnanie nájde. Tak Kadlečík vypovedá o dobe.

      Väčšmi než reťazenie však Kadlečíka zaujíma košatenie. Košatenie vlastnej práce, duše, košatenie prírody, košatenie rodostromu, v ktorom každý má svoje miesto. Autor knihy prežil bohatý život, bohatý na rodinu, priateľov, na povznášajúcu hudbu (najmä Johanna Sebastiana Bacha), na radosti i trápenia. Kultúrno-politické názory má, aké má, jeho osud vysvetľuje, ako k nim dospel, kto ho ovplyvnil, čo ho s kým stmeľovalo.

    Nuž jednou vetou: je to curriculum vitae slovenského umelca. V dobe a čase o dobe a plynutí času. O odstrkovaní, prehrách i víťazstvách a výslní jesenného slnka. Epištola o živote napísaná s esejistickou dráždivosťou, rapsodicky, s vtipom a nadhľadom, rozjímavo i hravo, s potešením z viet, z písania, z kompozície. Z hudby slov. V línii svojej tvorby.

    Ľuboš Svetoň