2018


  • Životopis autora

    Derek Rebro je literárny kritik a redaktor. Vyštudoval slovenský jazyk, literatúru a estetiku na Filozofickej fakulte UK, kde získal aj doktorát z


    Derek Rebro je literárny kritik a redaktor. Vyštudoval slovenský jazyk, literatúru a estetiku na Filozofickej fakulte UK, kde získal aj doktorát z literárnej vedy a niekoľko rokov viedol rôzne semináre. Študoval i záhradnú architektúru v Piešťanoch, filmovú vedu na VŠMU a nočný život nielen v Londýne. Bol porotcom niekoľkých súťaží – naposledy Anasoft litera. Pravidelne prispieva do rôznych periodík a médií, spolupracuje s rozhlasom a jeho texty boli publikované vo viacerých krajinách vrátane USA, Poľska, Slovinska, Rumunska, Srbska či Česka. Momentálne sa venuje najmä rodovo orientovanému časopisu Glosolália. Debutoval v r. 2010 básnickou zbierkou Okamih pred dopadom. Nasledovala literárnovedná monografia Ženy píšu Poéziu, muži tiež (2011), ktorá sa zameriava na skúmanie inovatívnych kompetencií poetického jazyka poetiek L. Vadkerti-Gavorníkovej, T. Lehenovej, S. Repar, N. Ružičkovej, K. Kucbelovej a M. Ferenčuhovej, v r. 2013 mu vyšla monografia Jej mesto v jeho svete? Ponúka rodový pohľad na previazanosť urbánneho a rustikálneho v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. V r. 2014 mu vyšla zbierka poézie Ako tieň na pľúcach.
     

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Literárna veda

  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    GAVURA, Ján: Zamlčaný podnet (Kniha týždňa – Derek Rebro: Nie som svoj typ). In: Sme , roč. 26, 2. 6. 2018, č. 126, s.14. HRABČÁKOVÁ,
    GAVURA, Ján: Zamlčaný podnet (Kniha týždňa – Derek Rebro: Nie som svoj typ). In: Sme, roč. 26, 2. 6. 2018, č. 126, s.14.

    HRABČÁKOVÁ, Katarína: Od evolučnej individualizácie k individuálnej evolúcii (k poézii autorov a autoriek narodených v 70. rokoch 20. storočia). (Štúdia). In: Vertigo, 2017, č. 3, s. 13 – 27.

    GUBA, Zoltán: Poetika porušených povrchov. Derek Rebro: Ako tieň na pľúcach. (recenzie). In: Romboid, roč. 50., 2015, č. 7 – 8, s. 79 – 80.

    BORZIČ, Adam: Paradoxní intimita Dereka Rebra. In: TVAR, č. 14/2015.
    http://itvar.cz/2015/12/paradoxni-intimita-dereka-rebra/
     
    HOSTOVÁ, Ivana: Derek Rebro: Ako tieň na pľúcach. In: Knižná revue, č. 4/2015.
     
    HOLIENČINOVÁ, Lucia: Derek Rebro: Jej mesto v jeho svete? In: Knižná revue, č. 11/2014.

    REPAR, Stanislava: Kniha týždňa: Rebrovo "korenie v herbári". In: Pravda, 3. 5. 2015.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/347733-kniha-tyzdna-rebrovo-korenie-v-herbari/

    MIKŠÍK, Matúš: Hlboko pod hladinou. Derek Rebro: Ako tieň na pľúcach. In: Vertigo, 2014, č. 4, s. 30 – 31.
     http://www.glosolalia.sk/news/matus-miksik-hlboko-pod-hladinou/

    KLAPÁKOVÁ, Mária: Odstúp nazri zotrvaj. In: Glosolália, č. 1/2015.  http://www.glosolalia.sk/news/maria-klapakova-odstup-nazri-zotrvaj/

    FOUSKOVÁ, Veronika: Jejich místo ve světe (recenze knihy Jej mesto v jeho svete?) In: Femag (feministický magazín), 3. 5. 2014. 

    ŠAFRANOVÁ, Lenka: Alternatívne čítanie literárnu vedu neohrozuje. In: Slovenská literatúra 4/2014.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Metodologické inšpirácie pre literárnovedný výskum. In: Glosolália, č. 1/2014.

    REYNOLDS, Andrea: Luxus podrobnej a rozvetvenej interpretácie. In: RAK, 2014, č. 3.

    HOSTOVÁ, Ivana: Derek Rebro: Jej mesto v jeho svete? In: Romboid, roč. XLIX, 2014, č. 2, s. 64.

    JUHÁSOVÁ, Jana: Rámy hľadajú nové obrazy (Inovatívne tendencie ženského písania v slovenskej poézii). In Ostium, č. 3/2013.

    STAWINSKA, Ola: Hold Inakosti. In: Glosolália, č. 1 – 2/2012.

    FARKAŠOVÁ, Etela: O novom čítaní poézie. In RAK, 2012, č. 1.

    KRIŠTOFOVÁ: Lenka: Feministické analýzy slovenských poetiek. In Romboid, 2012, č. 1.

    DROZDOVÁ, Slávka: Ženy píšu Poéziu, muži tiež. In: Knižná revue, č. 26/2011.

    KRIŠTOFOVÁ, Lenka: Verše okresané na kosť. In: Knižná revue, č. 11/2011.

    HOSTOVÁ, Ivana: Aj muži bolia. In: RAK, 2011, č. 4.

    REHÚŠ, Michal: Emo-poézia. In: Romboid, č. 10/2010.

    Autor neuved. – REBRO, Derek: Nemlčať: Žena v literatúre (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XIX, 18. 3. 2009, č. 6, s. 11.





    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Literárny vedec Derek Rebro využíva v monografickej práci Jej mesto v jeho svete? rod ako analytickú kategóriu, aby z dosiaľ nezohľadňovaných
    Literárny vedec Derek Rebro využíva v monografickej práci Jej mesto v jeho svete? rod ako analytickú kategóriu, aby z dosiaľ nezohľadňovaných východísk preskúmal zložité vzťahy urbánneho a rustikálneho vo vybraných zbierkach Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Už vo svojej prvej literárnovednej monografii s výrečným názvom Ženy píšu Poéziu, muži tiež ponúkol autor feministickými teóriami dotované interpretácie tvorby šiestich súčasných slovenských poetiek, pričom sa sústredil na inovatívne spôsoby, ktorými sa vpisujú do androcentrického jazyka. Jednou z týchto autoriek bola Lýdia Vadkerti-Gavorníková, ku ktorej dielu sa v iných súvislostiach vracia v tejto knihe. Roku 2014 vydal básnickú zbierku Ako tieň na pľúcach.
     
    Jana Cviková 

    Rebrov text je invenčný, interpretačne konzekventný a argumentačne dôsledný. Vďaka metodologickej dôkladnosti sa osvedčila nosnosť aplikovaného rodového prístupu, ktorý sa potvrdil ako koherentná, logická a interpretačne spoľahlivá metóda. V plnej miere sa potvrdila opodstatnenosť feministického čítania pri analýze básnických zbierok L. Vadkerti-Gavorníkovej a J. Mihalkoviča. 
    Monografiu, ktorá je pozoruhodným literárnoteoretickým, metodologickým a interpretačno-analytickým výkonom, považujem za zásadnú a prínosnú. 
    Zoltán Rédey

    Monografia ponúka celkom iné čítanie, než sa doteraz objavilo v súvislosti s Rebrom vybranými zbierkami. Autorov prístup sa vyznačuje schopnosťou sviežeho pohľadu na text i dôvtipného nazretia doň. Rebro je vyslovene interpretačný typ kritika, pre ktorého je tvar poézie veľmi dôležitý, preto dokáže uskutočniť rodový prístup hĺbkovo, nie iba cez tematológiu – prináša dôležité zistenia pre poéziu ako takú.
    Andrea Bokníková
     
    Rebro sa etabloval ako erudovaný literárny kritik a predovšetkým ako spoľahlivý znalec súdobých trendov feministickej filozofie. Keď sa teoretik či kritik podujme na to, že svetu predloží svoju pôvodnú tvorbu, vystavuje sa istému riziku: vždy hrozí, že mierku, ktorú uplatňoval pri posudzovaní diel iných, nebude vládať aplikovať na sebe, na svojich básňach či prózach. (...) básne, ktoré Derek Rebro zhrnul pod výstižným názvom Okamih pred dopadom, sú skvelým dôkazom toho, že literárnokritická „polovica“ nakoniec nezničila lyrickú, autentickú a cítiacu stránku Rebrovej osobnosti. (...) Dokázal včas oddeliť teoretika od básnika, a tak čitateľ dostáva „kus“ sviežej, neokukanej, nevyčerpanej lyriky, v ktorej možno identifikovať blahodarný vplyv podnetných vzorov: Sylvie Plath, Mily Haugovej, Stanislavy Chrobákovej-Repar či Nóry Ružičkovej. A tu sa na okamih pristavme. Spomenul som samé autorky. Nie je až také časté, aby sa slovenskí (a možno aj svetoví) literáti tak masívne opierali o tradíciu „ženskej“ lyriky. A presne v tomto nadväzovaní spočíva ďalšia výnimočnosť, zvláštnosť a hádam aj prínos Rebrovej lyriky. V tomto hľadaní novej cesty, nových výrazových prostriedkov, ktoré v tichosti utvárala ženská emocionalita, ženské videnie sveta, ženský „komentár“ stvorenia. Každý muž má v sebe aj ženskú stránku (učia dávne náuky Orientu i Západu), zmysel pre jemnocit, subtílnosť a mystiku. Rebro správne chápe, že kto chce rozozvučať struny skutočne hlbokej a naliehavej poézie, musí načierať do studníc svojej ženskej stránky. Najmä ak píše o ťažko uchopiteľných záchvevoch psyché, o samote i o dráme vzťahov, a vôbec o krehkosti ľudského tela a o nesmierne komplexnej problematike telesnosti, bolesti, zraniteľnosti a pominuteľnosti, čiže o problematike, ktorá sa dnes, v čase znásobujúcich sa virtuálnych dimenzií a ich interpretácií, stáva výsostne aktuálnou. Rebro túto „tému“ zvláda priam magicky, nie z pozície sterilného intelektuála, ale v uveriteľnej úlohe poetu natus, básnika rodeného.
     Peter Macsovszky

     
     




    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Ukážky zo zbierky Okamih pred dopadom (2010), zo zbierky Ako tieň na pľúcach a z monografie Jej mesto v jeho svete? (2013)      +++ okrajom
    Ukážky zo zbierky Okamih pred dopadom (2010), zo zbierky Ako tieň na pľúcach a z monografie Jej mesto v jeho svete? (2013)  
     

    +++

    okrajom studne prehodený
    vlas
    telo v cudzej ruke
     
    silikónové vlákna
     
    namiesto očiek
    dostrieľané nohy
     
    pokožka prevlečená cez hlavu
     
    ako sveter
    ktorý pichal
     
    +++
    ilúzia spojených koľajníc
    hmyzí šum
     
    prstoklad do prázdna
     
    medzi okom a ihlou
    zrkadlo
     
    čím pomalšie kvapká
    tým ostrejšie bodá
     
    od okna k výhľadu
     
    prebehne dávna zver
     
    za každým stromom
    podrezaná srna
     
    (zo zbierky Okamih pred dopadom, 2010) 
     
    +++
    tri kontakty
    dlaň
    kábel stredom izby
     
    viaceré odumreli
    iné zastali
     
    medzi kúpeľňou a predsieňou
     
    vstupy do výťahov
     
    ohorky medzi koľajnicami
    šťava medzi dlaňami
     
    +++
    vojdi do mňa
    s ľahkosťou
     
    v tejto posteli
    na tomto poschodí
     
    kam oheň dočiahne
    tam nájdeš
     
    v pískaní telocvikára
    v premete atléta
     
    som svoj v tebe
    si svoj vo mne
     
    +++
    vlaky sa míňajú
    tváre ostávajú
    trupy povstávajú
     
    v poli boj
     
    zadýchané sklo
    nedarí sa zaostriť
     
    deje sa
     
    rýchlosť
    zvetrané lístie
    pohodená stop(k)a
     
    polozabudnuté
     
    tunel
    zasypali odkopali našli
     
    pod lavínou ťahali
     
    +++
    tunelom k popolu
    vyletela gumená kačica
     
    dopadlo
    načiahla sa
     
    zliezol včas
    z gumičky prak

    (z pripravovanej zbierky Ako tieň na pľúcach)

    Ďalšia strofa pokračuje v duchu naznačenej pozitívnej alternatívy k dominujúcemu poriadku. Do nadvlády racionality vnáša emocionálny prvok. Slza je vnímaná pozitívne, dokonca muža posilňuje (v primárnej rovine aj v zmysle uľavujúceho plaču). Na okamih sa tak relativizuje dichotómia typu racionalita - emocionalita: „Ale ako kamenár bdie / a mocnejší slzou / od sochora i tvrdší / ako kameň / posoší skalu / zo snehových planín“ (s. 16). Nejde tu o implicitné stotožňovanie emocionality so ženou a racionality s mužom, ale o využívanie oboch za účelom komplexnejšej alternatívy voči „vláde striktnej racionality“. Ako hovorí Sara Ahmed, „musíme spochybniť vnímanie emócií ako protipólu myslenia, rovnako ako musíme spochybniť vnímanie racionality ako neemocionálnej (...)“ (2004: 170). Ostatne, k úplnému narušeniu rodovo stereotypného uvažovania nedochádza, kamenár je naďalej „tvrdší ako kameň“ – prenesene i ako žena. Tejsú však „pridelené“ tradičné mužské atribúty („posošiť skalu – ženu“). Muž aj žena tak v sebe môžu objavovať komplementárnu časť rodovej duality, čo môžeme interpretovať aj ako prelínanie sa jungovských archetypov animy a anima naprieč rodmi – bez automatického predpokladania menšinovo zastúpených čŕt animy v mužovi a anima v žene. Vo svetle feministickej revízie Jungovej teórie treba zdôrazniť, že „archetypy[animus aj anima] sú pluralitné, dokonca aj v rámci rodu, a neobmedzujú sa na zobrazovanie prostredníctvom jedného telesného obrazu alebo ľudskej formy. Oba archetypy môžu byť reprezentované rovnako dobre napríklad cez zvieracie alebo božské obrazy. (...) Najmä nie je nijako teoreticky zdôvodniteľné permanentné priraďovanie Logu k mužskému vedomiu a Erosa k žene. (...) Ani Eros, ani Logos nemôžu byť spájané s pozíciami prislúchajúcimi telu, pohlaviu (...) nakoľko podvedomie v jungovskom zmysle je nezlučiteľné s telesným esencializmom“ (Rowland 2002: 42 – 43). Uvedená komplementarita však v autorkiných veršoch nebýva rovnocenná, mužský pól je zvyčajne nadradený a podrobuje si ženu (prírodu) - snaží sa o to. Rovnako distribúcia rodových stereotypov sa v texte zachováva, hoci je narúšaná, spochybňovaná a ponúkajú sa alternatívy: „a udrie Akoby srdcom / pohol Do očí / odfŕklo z mrežoviska“ (s. 16). Erózia prirodzeného poriadku prostredníctvom „kultúry“ pokračuje: „Padajú slnečné / hodiny Zo skalnatých sien / odbilo živca a z veže / zablýskalo / na nečas“ (s. 16). Záver skladby je rodovo neurčitý, nie je jasné, kto sa komu prihovára. Táto zastretosť, akoby androgýnnosť, takisto zvyšuje invenčný a rodovo subverzívny potenciál textu. „Po Groeblovej a Haľamovej tak ani u nej [Vadkerti-Gavorníkovej] nie je isté, či detaily patria žene, alebo mužovi, čím prechádza k abstrakcii v náznakovom príbehovom zobrazení. Vadkerti-Gavorníkovej subjekt, hrdinka tak tvorí premostenie medzi vecným detailom (symbolistickou synekdochou M. Haľamovej, Ľ. Groeblovej či ešte aj V. Prokešovej), zabezpečujúcim civilnejší výraz, a postavou fantazijného rázu, ktorá nadobúda totemické prvky (u M. Haugovej, A. Ondrejkovej, D. Podrackej, E. Lukáčovej, ba dokonca i N. Ružičkovej).“ (Bokníková 2010b: 37) Ak sa oprostíme od prvého plánu partnerskej vášne, môžeme záver čítať jednak ako pokračujúce dopĺňanie sa protikladov („Obzri sa obzri doľava / zhára mi pravá tvár“ (s. 16) a jednak ako poukaz na silu (brániacej sa) prírody: „Či sa to vietor s ohňom poihral / A či ma švihla žihľava“ (s. 16). Za pozornosť stojí aj posledný verš, ktorý odkazuje na známu rozprávku: „Či azda do plamienka dúchol popolvár“ (s. 16). V rodovom rámci totiž ide o odkaz na podceňovaného, rodovo nestereotypného, v tradičnom zmysle až antimužského hrdinu, ktorý však nakoniec získal to, čo si zaumienil – len inou cestou, ignorujúc dostupné (agresívne) schémy a nanútený poriadok, do ktorého sa svojou „prílišnou dobrotou“ a nenápadnosťou nehodil – ide vlastne o mužskú verziu Popolušky.
     
    (úryvok z knihy Jej mesto v Jeho svete?, 2013)
     

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory