• Životopis autora

    Rudolf Jašík sa narodil 2. decembra 1919 v Turzovke. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom a popri zamestnaní aj na Baťovej obchodnej škole v Zlíne. Pre nezhody s majstrom na
    Rudolf Jašík sa narodil 2. decembra 1919 v Turzovke. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom a popri zamestnaní aj na Baťovej obchodnej škole v Zlíne. Pre nezhody s majstrom na pracovisku a s vedením podniku ho v roku 1938 prepustili z práce a vylúčili zo školy. Zúčastnil sa odboja na Kysuciach, v roku 1940 ho zatkli a na päť mesiacov uväznili v Čadci a Trenčíne. Potom dostal povolávací rozkaz a bol odvelený na ukrajinský front (1941 – 1943), neskôr na Kaukaz. Za protivojnové zmýšľanie ho väznili v posádkovej väznici a degradovali z desiatnika na vojaka. Po demobilizovaní v marci 1944 vstúpil do kysuckého partizánskeho oddielu. Po oslobodení pracoval v štátnej správe, ale aj ako novinár a kultúrny pracovník viacerých regionálnych inštitúcií. Zomrel náhle 30. júla 1960 v Bratislave na pooperačné komplikácie, pochovaný je v Partizánskom.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    • Ypsilon, Dve rieky, Moje mesto (všetky rkp., knižne ako súčasť výberu Dielo I, 1979)
    • Ponurý most (1966, básnické a prozaické juvenílie)
  • Charakteristika tvorby

    Rudolf Jašík plnil v slovenskej literatúre po roku 1945 podobnú úlohu, akú mal vo francúzskej Malroux alebo v americkej Hemingway: skúsenosť z vojny, tragické cestopisné motívy

    Rudolf Jašík plnil v slovenskej literatúre po roku 1945 podobnú úlohu, akú mal vo francúzskej Malroux alebo v americkej Hemingway: skúsenosť z vojny, tragické cestopisné motívy vojenského putovania po cudzích krajinách, spoznávanie iných kultúr prostredníctvom (médiom) vojnovej situácie. V krátkych prózach nadväzoval aj na charakteristickú líniu slovenského naturizmu, v románoch zobrazoval európsku povojnovú situáciu zrkadlom vojnových fresiek a príbehov. Táto jeho dvojdomosť uprostred prózy ako celku obsahuje prvky hodnotovej polyfónie moderného románu, obohatené a okorenené osobitou stredoeurópskou vojnovou skúsenosťou. Baladickým románom Na brehu priezračnej rieky sa ako bohato štrukturovaný románový rozprávač vyrovnáva s posolstvom slovenského naturizmu, aby ho v románoch Námestie svätej Alžbety a Mŕtvi nespievajú povýšil na hĺbkovú súčasť románového rozprávačského štýlu. V týchto dielach akoby sa tvorivá skúsenosť naturizmu objektívne aplikovala v estetike civilizačnej katastrofy, akou nepochybne vojna je, vyrovnávajúc tak zlomy a emócie príbehov.

    Peter Valček

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Mŕtvi nespievajú (1963 po anglicky, 1966 po bulharsky, 1969 po francúzsky, 1965, 1977 po nemecky, 1964 po rusky, 1965 po poľsky, 1963 po ukrajinsky,

    Mŕtvi nespievajú (1963 po anglicky, 1966 po bulharsky, 1969 po francúzsky, 1965, 1977 po nemecky, 1964 po rusky, 1965 po poľsky, 1963 po ukrajinsky, 1963 po španielsky, 1979 po lotyšsky)

    Námestie svätej Alžbety (1964 po anglicky, 1961, 1974 po nemecky, 1966 po francúzsky, 1961 po ukrajinsky)

    Čierne a biele kruhy (1983 po bulharsky)

    Povesť o bielych kameňoch (1965 po urdsky)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    Matuška, Alexander: Rudolf Jašík. Bratislava 1964. Truhlář, Břetislav: Veľká inšpirácia. Bratislava 1967. Števček, Ján: Lyrická tvár slovenskej prózy. Bratislava 1969.

    Matuška, Alexander: Rudolf Jašík. Bratislava 1964.

    Truhlář, Břetislav: Veľká inšpirácia. Bratislava 1967.

    Števček, Ján: Lyrická tvár slovenskej prózy. Bratislava 1969.

    Rieky, hory, hviezdy a človek. Cesta a posolstvo Rudolfa Jašíka. (Zborník). Martin 1978.

    Rudolf Jašík. (Zborník). Bratislava 1979.

    Vaško, Imrich: Veriť v človeka. In: Rudolf Jašík: Dielo I. Bratislava 1979.

    Tomčík, Miloš: Epické súradnice. Bratislava 1980.

    Petrík, Vladimír: Hodnoty a podnety. Bratislava 1980.

    Rezník, Jaroslav: Túry do literatúry. Bratislava 2001.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Vnútorný monológ je bod, z ktorého možno pohnúť celým románom ( Mŕtvi nespievajú ). Ak povaha veci samej niesla so sebou, že Jašíkov pohľad zrealističnel, ak však tá istá povaha

    Vnútorný monológ je bod, z ktorého možno pohnúť celým románom (Mŕtvi nespievajú). Ak povaha veci samej niesla so sebou, že Jašíkov pohľad zrealističnel, ak však tá istá povaha veci nesie so sebou, že to s jeho realizmom nie je také jednoduché – a platí to pre obe pásma románu, pre domáce i frontové – je to práve v dôsledku vnútorných monológov, z ktorých je román očividne vystavaný.

    Alexander Matuška

    Tri knihy, ktoré vyšli po Jašíkovej smrti, zbierka noviel Čierne a biele kruhy, nedokončená Povesť o bielych kameňoch a nedokončený román Mŕtvi nespievajú, svedčia o tom, že Jašík popri písaní výrazne sociálnej prózy pociťoval potrebu dovolávať sa akéhosi jej lyrického protikladu, ktorý je svojou povahou nadčasový, to znamená, že je schopný pozerať z nadhľadu na udalosti, vytvárané človekom v jeho sociálnom svete, vidieť ich relativitu a vnútorne ich prekonávať.

    Ján Števček

    Zobraziť všetko