Vyhľadávanie
Štefánikov drevený bicykel
Vidím to, lebo chcem, aby boli šťastní
Giulianna Benzoniová a Milan Rastislav Štefánik
v útlych mystických telách kormidlujú drevený bicykel,
prototyp od Draisa von Sauerbronna
Aby sa na ňom dalo previezť,
treba sa striedavo odrážať od zeme
Usmievajú sa nad rozvlneným letiskom vo Vajnoroch,
pod generálskou čiapkou a klobúčikom z atlasu
Sú si otcom aj matkou, bratom aj sestrou,
mužom aj ženou
On ju zasväcuje do tajomstva,
ako predĺženými prstami ohmatať a prečítať myšlienku
zavinutú do sibírskej depeše, ktorá zmení svet
Ona ho obopína korzetom milosti, nežne, ako keď obaja
boli deťmi v škole
Pán učiteľ oprel o tabuľu bicykel
a cez tajomný mechanizmus pedálov, prevodovky a kormidla
vysvetľoval fungovanie štátu
Milan Rastislav
tú hodinu
vzal smrteľne vážne
Wetzler a Vrba. Pokus o empatiu
Prečkali tri dni pod brvnami na štvorci chleba,
po kúskoch jedli cestu:
Milowka, Skalité, Čadca, Žilina
Už sa nezapodievali myšlienkou,
či sú mŕtvi, alebo živí
Bolo treba podhrabať drôty,
po čuchu nájsť Solu, rieku bytia
Ak neprežijú, nájdu ich, trupy posadia k bráne,
na mostík hrude, svietiaci spod kože,
pribijú tabuľku Som tu znova
Kto si? Wetzler. A ty? Vrba
Idú ďalej
Telo v noci nemá podobu, splýva s tmou,
premieňa sa na hypotézu
Keď pod nohami zapraská konárik
a zo zákrytu stromov vystúpi Nemec,
treba automaticky zložiť a nasadiť čiapku
Pozdraviť prízrak značí pokračovať
V noci bdieť, cez deň odpočívať
Stať sa tieňom kameňa alebo lístia,
premieňať sa na knihu Numeri,
prepisovanú z čísiel na zápästiach
do dvadsiateho ôsmeho dňa
štyridsiateho štvrtého roku
Stať sa svedkom správy
Pruhované svetlo medzi smrekmi
vytvára uniformu, otvárajúcu náruč z rosy
Pokúšam sa rozdeliť
a vžiť sa do oboch naraz
Kráčam na štyroch nohách medzi hviezdami,
poskladanými pred sprchami Vraciam sa k hrôze
videnej cez okienko plynovej komory,
ale Wetzler a Vrba ma ťahajú späť
Do manny
