Bratia → Blahoslav Hečko a → František Hečko. R. 1933 – 41 študoval na gymnáziu v Trna ve, 1941 – 44 a 1948 – 49 filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. R. 1945 – 48 pracovník Čs. rozhlasu, 1948 – 49 Štatistického úradu, 1949 – 72 vydavateľstva poľnohospodárskej literatúry Oráč (neskôr Príroda), kde založil beletristické edície Trofeje a Zálomky, súčasne 1966 – 72 externý lektor slovinčiny na Katedre slavistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Literárne začal pracovať r. 1936 – 39, keď uverejnil básnické pokusy v časopisoch Plameň a Rozvoj, ale až posmrtne zásluhou V. Turčányho vyšla jeho jediná zbierka Vysvedčenie (1979). Pre deti spoluautorsky pripravil zbierku príležitostných básní Kalendár menín a kvetín (1972). Ťažisko jeho literárnych aktivít je v prekladateľskej tvorbe, venoval sa románskym literatúram, z ktorých preložil najmä dramatické a prozaické diela zo španielčiny (Calderon de la Barca, Miguel de Cervantes, Lope de Vega), z francúzštiny (A. Assolant, J. B. Moliere), rumunčiny (P. Istrati) a taliančiny (C. Goldoni), prekladal literatúru juhoslovanských narodov, preložil viacero básnických, prozaických i dramatických prác a detskej literatúry, napr. výber z diela srbskej poetky D. Maximovićovej a chorvátskej poetky V. Parunovej, predovšetkym prekladal zo slovinskej literatúry (K. Brenkova, P. Golia, A. Ignolić, C. Kosmać, B. Kreft, F. Milčinski, E. Perociova, Ž. Petan, F. Prešeren, M. Pucova, T. Svetina, I. Torkar, M. Vošniak). Zo slovanských literatúr prekladal ešte z češtiny (F. Pavliček, E. Štorch) a poľštiny (E. Bryll, A. Fredro). Sporadicky sa venoval prekladu z nemčiny (G. Faquhar, Novalis, F. Raimund) a čínštiny (Loo Ding). Autor učebníc slovinčiny Slovensko berilo (1972) a Základy slovinskej gramatiky (1978), nedokončil slovinsko-slov. slovník.
