Berco Trnavec

EPITAFY

z cintorína

PolITICKÝCH  MŔTVOL

 

,,Keď hovoríme o Bercovi Trnavcovi, nevyhnutne sa musíme vrátiť k prameňom. Do čias, keď satirik s veľkým morálnym plameňom v srdci neľútostne vypaľoval otvorené rany spoločnosti.

Pravdaže satirik ako bojovník za morálku inkvizítorsky nehrozil trestami a nepoúčal z vysokého kancľa, ale apeloval na zdravo fungujúci ľudský rozum. Aj Berco Trnavec ho nástojčivo oslovuje všetkými prostriedkami humoru. Diagnostikuje absurdnosti, skresľujúce normálny chod vecí, zneškodňuje ich do krajnosti dovedeným zveličením a len tak nebadane v negatíve konfrontuje s ideálom. Účinnosť výpovede neoslabuje didaktickými tirádami; jeho zbraňou je smiech. Pravdaže smiech, pri ktorom človeka neraz mrazí.“

Z doslovu Kornela Földváriho

Politická mŕtvola

alebo Modlitba

Ruky spínam, Boží synu,

platkov sním zo mňa vinu,

dopusť prevrat, mreže zameň,

režimu nech rab som! Amen.

 

Politická mŕtvola  

alebo Pomenovanie ulice

Rušno je, ľudia ako v úli sú.

Po ministrovi v sláve

nazvali v Bratislave

najväčšiu jednu slepú ulicu.

 

Politická mŕtvola

 alebo Narcis

Naozaj nič proti gustu,

že má doma vlastnú bustu;

dodnes máme pokoj svätý,

sám si v izbe kladie kvety.

 

Urny

Život dospelého človeka sa pohybuje medzi dvoma urnami: pri prvej, volebnej, si zvolí, čo ho privedie k tej druhej – pohrebnej.

 

Raj

Žijeme si v permanentnom raji: poslední sú tu prvými stále.

 

Charakter

Prečo byť bezcharakterným a meniť názory, keď človek môže byť zásadový a nemať žiadny?!

Strava

Sú ľudia, čo sa živia politikou. Ja dávam prednosť normálnej strave.