Berco Trnavec
EPITAFY
z cintorína
PolITICKÝCH MŔTVOL
,,Keď hovoríme o Bercovi Trnavcovi, nevyhnutne sa musíme vrátiť k prameňom. Do čias, keď satirik s veľkým morálnym plameňom v srdci neľútostne vypaľoval otvorené rany spoločnosti.
Pravdaže satirik ako bojovník za morálku inkvizítorsky nehrozil trestami a nepoúčal z vysokého kancľa, ale apeloval na zdravo fungujúci ľudský rozum. Aj Berco Trnavec ho nástojčivo oslovuje všetkými prostriedkami humoru. Diagnostikuje absurdnosti, skresľujúce normálny chod vecí, zneškodňuje ich do krajnosti dovedeným zveličením a len tak nebadane v negatíve konfrontuje s ideálom. Účinnosť výpovede neoslabuje didaktickými tirádami; jeho zbraňou je smiech. Pravdaže smiech, pri ktorom človeka neraz mrazí.“
Z doslovu Kornela Földváriho
Politická mŕtvola
alebo Modlitba
Ruky spínam, Boží synu,
platkov sním zo mňa vinu,
dopusť prevrat, mreže zameň,
režimu nech rab som! Amen.
Politická mŕtvola
alebo Pomenovanie ulice
Rušno je, ľudia ako v úli sú.
Po ministrovi v sláve
nazvali v Bratislave
najväčšiu jednu slepú ulicu.
Politická mŕtvola
alebo Narcis
Naozaj nič proti gustu,
že má doma vlastnú bustu;
dodnes máme pokoj svätý,
sám si v izbe kladie kvety.
Urny
Život dospelého človeka sa pohybuje medzi dvoma urnami: pri prvej, volebnej, si zvolí, čo ho privedie k tej druhej – pohrebnej.
Raj
Žijeme si v permanentnom raji: poslední sú tu prvými stále.
Charakter
Prečo byť bezcharakterným a meniť názory, keď človek môže byť zásadový a nemať žiadny?!
Strava
Sú ľudia, čo sa živia politikou. Ja dávam prednosť normálnej strave.