Byrokracia ako najvyšší trest

Kafkov Proces, Orwellov 1984 – obe diela sa spomínajú pri egyptskom Zástupe vo viacerých zahraničných recenziách i na zadnej strane knihy. Basma Abd al-Azíz pracuje s absurdnosťou, ktorá vyvstáva zo zdĺhavej a nelogickej byrokracie, s niečím, s čím máme bohaté skúsenosti. Kým v Procese je nevysvetliteľný zásah do súkromia postavený do hlavnej úlohy hneď od začiatku a jednotlivec okamžite odhalený (nielen pred čitateľom) a konfrontovaný s absurdnosťou, Zástup buduje absurdné nezrovnalosti bez veľkej konkrétnej intervencie a hluku. A ich pôvodcovia zostávajú anonymní.

Čakanie na zázrak

Vstupujeme do deja až po tom, čo dozneli nepokoje. Absurdná byrokracia, je tu dotiahnutá až do úrovne akéhosi trestu. Trestá kolektívne vinu jednotlivcov. V Zástupe ľudia čakajú pred mohutnou a zatvorenou Bránou, pretože iba tam možno vybaviť byrokratické záležitosti všetkého druhu (či už sa týkajú zdravotného stavu alebo občianstva). Nikto zo zástupu neodchádza, nikto to nevzdáva, veď hádam dnes sa už Brána otvorí.

Samotný názov Zástup signalizuje masu, dav, dlhý rad čakajúcich na niečo, „čo sa oplatí vidieť/zažiť“. Ide o pasívny stav. Čakanie. Autorka doň však primiešala prirodzenú ľudskú vlastnosť – túžbu po poriadku, organizácii, systéme. Teda akýsi pohyb, vedomý krok k vytváraniu funkčného mikrosveta. Aj v rámci zástupu, ktorý každým dňom „tučnie“ a predlžuje sa. Matka Umm Mabrúk varuje deti, požičiava svoj mobil, dokonca si zriadila improvizovanú kaviareň, ktorá sa stáva najlepším zdrojom klebiet a správ o Bráne i o udalostiach ďaleko od nej; jeden muž predčíta ostatným znenie fatvy (nábožensko-právne vyhlásenie vydané špecialistom v islamskom práve) a káže, tlačia sa tu letáky a roznášajú medzi ostatných. Ľudia sa snažia v novovzniknutej situácii nájsť normálnosť. A keďže ju nenachádzajú, začnú si ju vytvárať. Túžba po normálnom živote je príznakom každej totality. Ľudia v reálnych totalitných režimoch začnú prijímať neprijateľné a znášať neznesiteľné, utečenecké tábory sa časom menia na mestá s fungujúcou infraštruktúrou.

Na čitateľa postupne vyskočí niekoľko hlavných a vedľajších postáv, akýchsi orientačných bodov v zástupe. Iba dve postavy ostávajú nepomenované – kazateľ, muž v džallábíji () a krátkovlasá žena. Reprezentujú prototypy výrazných protichodných postojov. Muž v džallábíji zneužíva strach veriacich k prehĺbeniu poslušnosti voči režimu a krátkovlasá žena je nielen ženským hlasom boja za slobodu. (Jej atribútom sú krátke vlasy, ktoré jej všetci vidia a ešte k tomu sú krátke, kým jeho atribútom je tradičné oblečenie.) Z krátkovlasej ženy sa postupne stáva vážna konkurencia pre jeho týždenné kázania. Ona posúva okolostojacim relevantné správy, triedi ich a číta aj negramotným poslucháčom.

Amání, jedna z hlavných postáv, je zase príkladom tých ľudí, ktorí museli prehrať, aby prestali vzdorovať absurdnosti režimu. Zlomilo ju až mučenie a prešla si charakterovým zvratom ako Winston z Orwellovho 1984. Lekára Tárika vyradil z boja za tú istú správnu vec, iný druh strachu. Pochopil, že každý jeho krok je sledovaný a každý jeho nápad, ako tajne zoperovať Jahju, skončí Jahjovou smrťou. Brána už o tom rozhodla. Aj keď je zatvorená, jej oči, prsty, päty aj dych sú všade.

Pre príbeh je dôležitý dokument, lekársky spis, ktorý sa rovnako ako zástup pred Bránou, dopĺňa a predlžuje. Ním sa rozprávanie začína i končí. Tárik si číta spis takmer každý deň a nachádza vždy doplnené informácie trebárs i len zo včera. Paralela medzi stále živým spisom a človekom, jeho19 konaním, vyznieva desivo. Z človeka je iba sledovaná pohybujúca sa hmota.

Priamočiarosť hrôzy

Basma Abd al-Azíz je i psychiatričkou a špecializuje sa na liečenie obetí mučenia. Jej literárna verzia práce s psychologizáciou postáv je nenútená a priamočiara, hoci predkladá ľudí v otras(e)ných situáciách. Nepotrebuje čitateľa citovo vydierať krutými zážitkami svojich postáv, jednoducho sa im dejú a oni na ne musia reagovať, pozmeniť svoju realitu. Nerozpitváva duševné pochody, hoci by sa o každej z jej postáv dala napísať samostatná kniha, ale veľmi jasne popisuje, čo sa práve deje, čo postava vidí, hmatá, na čo si spomína a čo už zažiť nechce. Ich rozhodnutia sa môžu zdať príliš rýchle, lenže v tomto svete ovládanom neviditeľnými rukami je tak ľahké uchytiť sa niečoho viditeľného, i keby šlo o číry výmysel. Keď nemá človek naplnené základné potreby, nerieši iné emócie.

K prekladu a redakcii

Názov knihy je preložený výborne – namiesto pojmu rad (v anglickom preklade je to The Queue) zvolil Marek Brieška viacznačný zástup. Skvelé! Rad je vágnejší vo vzťahu k rozrastenému živému davu ľudí čakajúcemu pred jednou bránou. Tu však pozitíva prekladu a redakcie končia. Bohužiaľ, kniha je do veľkej miery vyskladaná z mechanicky preložených viet. Nejde ani tak o lexiku, ale najmä o slovosled a syntaktické spojenia, ktoré v slovenčine škrípu a zabraňujú plynulému zážitku z knihy, ktorá naozaj má čo povedať. („Hneď ako skončil hovor, ktorý v napätí načúval, rozlúčil sa s Nádžím a odišiel zo zástupu.“ ) A nezmyselných viet z obsahového hľadiska je tu taktiež neúrekom. („Objednali si nesladenú kávu bez cukru. / „Nádží hodil noviny na zamočený nízky stolček s mláčkou vody.“ / Vtom si udrel otvorenou dlaňou do čela.“) Prekladateľ by mal byť i štylista, aspoň do takej miery aby odovzdal text bez kostrbatých viet. Niektoré naozaj pripomínali prvotiny násťročných autorov z literárnych súťaží.

Knihe chýba niekto, kto by sa pozrel na text ako na celok. Jazyková redaktorka skontrolovala čisto len gramatiku a pravopis. V poriadku, to je jej úloha. Ale kde je zodpovedný redaktor? Obrovská škoda pri takejto skvelej edícii venovanej autorom a autorkám, ku ktorým by sme sa bez Braku možno vôbec nedostali. Nestačí len pekný vizuál, hoci jeho úlohu nepodceňujem.

Dominika Madro (1990)

Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave a následne dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Vydala dve prozaické knihy – Svätyne (KK Bagala, 2019) a Dediči posmrtnej ríše (Artis Omnis, 2021). Píše rozhlasové rozprávky, recenzie (najmä v rámci slovenskej literatúry a fantastiky) a poviedkami prispieva do rôznych antológií.

Basma Abd al-Azíz: Zástup

Preklad: Marek Brieška

Bratislava: Brak, 2022