Vydavateľstvo Tatran prešlo za dlhé obdobie pôsobenia na knižnom trhu mnohými zmenami. Dnes má pomerne široký vydavateľský záber a ku každej knihe pristupuje individuálne. Predstavuje ho riaditeľka Eva Mládeková.

Vydavateľstvo Tatran vzniklo v roku 1947 ako účastinná spoločnosť, aby slúžilo čo najširším vrstvám čitateľov. Spočiatku vydávalo všetko od odborných publikácií cez národnostnú literatúru až po beletriu, neskôr sa začalo orientovať na krásnu literatúru. Predovšetkým publikácie zaradené do Hviezdoslavovej knižnice sa začali tešiť veľkej obľube, keď v nej vychádzali preklady renomovaných svetových autorov. Vtedy sa okolo vydavateľstva sformovala veľmi silná prekladateľská škola, najmä rusistov pod vedením Z. Jesenskej, ktorá obohatila slovenský preklad, a tým aj slovenský jazyk. V súčasnosti sa orientujeme hlavne na beletriu. V každej tatranskej publikácii nájdete slogan „knihy pre kvalitnejší život“, ktorý sa stal naším krédom. Kvalita sa odráža nielen vo výbere kníh, ale aj v ich textovej a technickej úprave, vo výbere papiera a grafickom stvárnení.

Dokonalá symbióza textu a grafiky sa nám podarila v najnovšom vydaní H. Ch. Andersena Obrázková kniha bez obrázkov alebo v úprave knihy E. Larsona V pavilóne šeliem. Usilujeme sa ku každej knihe pristupovať individuálne, podčiarknuť jej jedinečnosť, nevynímajúc slovenských autorov. Naším zámerom je aj vyhľadávať a vydávať súčasnú slovenskú prózu, objavovať nové talenty a dať im priestor.

Minulý rok sme vydali piatich slovenských autorov, tento rok pripravujeme štyri knižky a čakáme na romány našich debutantov. Tohtoročný edičný plán sme obohatili ďalším dielom W. P. Younga Rázcestia alebo K. Follettom, ktorý sa po obrovskom úspechu jeho historických románov Piliere zeme a Na veky vekov rozhodol venovať historickému žánru a zmapovať dejiny 20. storočia. Na jeseň by mali vyjsť prvé dva zväzky z jeho trilógie pod názvom Pád titanov a Zima sveta. Osobne sa teším aj na veľmi zaujímavý titul G. Flynnovej Stratené dievča vo výbornom preklade I. Drugovej. Za vydavateľský prínos pokladám dielo M. Čierneho Prípad Vendéta, v ktorom bez príkras mapuje slovenskú drogovú scénu. Rada by som tiež upozornila na trojzväzkové vydanie A. Matušku, kde sme sa usilovali zrekonštruovať jeho odkaz tak, ako by si to želal on sám, teda bez zásahov cenzorov.

Za šesťdesiatšesť rokov svojej činnosti vydavateľstvo dosiahlo mnohé ocenenia. Spomeniem dve: v roku 1972 získalo za najkrajšiu knihu Zlatého orla z Nice vydanie Aristofanovej Lýsistraty, ktorú ilustroval M. Cipár. A uznanie tohto roka – náš autor O. Štefánik sa so svojím titulom Bezprsté mesto prebojoval medzi desiatich finalistov Anasoft litera.