Vyhľadávanie
Na pohári sektu s Máriusom Kopcsayom
Stať sa krstným otcom, to človeka napĺňa hrdosťou. Nielen keď je krstným otcom vydareného dieťaťa, ale aj vydarenej knihy, ktorú môže slávnostne odprevadiť na ceste do literárneho sveta. A dokonca si pritom dať aj plastikový pohárik šampanského.
Spisovateľka Daša Čejková chcela svoju zbierku poviedok Insektárium krstiť práve sektom. Dokonca sa vraj práve preto rozhodla pre názov InSEKTárium, hoci inak sa v knižke o hmyze veľa nedozvieme. Šestica poviedok tejto subtílnej zbierky (z dielne vydavateľstva L.C.A. Kolomana Kertésza Bagalu) sa totiž dotýka predovšetkým ľudí a najmä žien. Až by sa chcelo povedať klišé, že Čejková je typická ženská autorka. Ale od klasickej ženskej literatúry má pritom veľmi ďaleko – ak pod týmto označením chápeme slaďáky z pera Daniely Steelovej či jej slovenskej analógie, Táne Keleovej-Vasilkovej. Čejková totiž neponúka nijaký sentiment, žiadne srdcervúce príbehy s dramatickými koncom. Ako už predviedla vo svojej prvej knižke, v románe Manželka, dokáže nazerať do všetkých zákutí ženskej duše, nebojí sa zložitosti či mnohotvárnosti svojich postáv i vzťahov medzi nimi. Obetavá manželka a matka môže byť zároveň ženou márnomyseľne túžiacou po obdive mužov, alebo i utrápenou gazdinou, ktorá pre svoje vegetariánske sklony nedokáže v obchode kúpiť mäso.
V zbierke Insektárium sa stretávame skôr s postavami, ktoré sú konfrontované s trblietavou neľútosťou našej súčasnej civilizácie – s reklamou, šoubiznisom, pokusmi uspieť na trhu práce alebo na televíznej obrazovke. Napriek presným opisom i tých najmenších detailov (dokonca i žiarovky – „výkon 100 W, spotreba len 18 W“) príbehy často celkom nepozorovane vkĺzavajú do surrealistických dimenzií a ostávajú znepokojivo otvorené.
Ideálne čítanie k sektu alebo k šálke kávy (ak by raz autorka chcela krstiť týmto nápojom, odporúčam jej pre ďalšiu knižku názov Kafiléria). V každom prípade, a to je jediná kritická výhrada, by Daša Čejková mohla písať trochu viac. Čitatelia i konzumenti sektu na to čakajú.
