O bytí a nebytí v živej kultúre

Slovo „balans“ označuje „stav vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami“, ale aj proces jeho dosahovania; napríklad keď sa človek pohybuje ďaleko od rovnovážneho stavu – v kultúre, literatúre, umeleckej tvorbe, v neposlednom rade aj v osobnom živote. Takýto balans môže byť chcený aj nechcený, obohacujúci i ochudobňujúci, ba dokonca (ex post) vyčerpávajúci a demotivačný.

Epištolárna próza Balans Stanislavy Chrobákovej Repar (1960), „jubilejná“ iba ak rokom vydania, ponúka pohľad insiderky na „život s knihou“ v situácii, keď sa – ako jedna z mnohých – dlhodobo ocitla uprostred neriešiteľnej dilemy, najmä existenciálnej, ale aj existenčnej. Človek v nej naplno podlieha úžasu bytia a sile slova (pozitívne vyvažovanie zmyslu), ibaže sa tak deje v spoločnosti, ktorá so živou kultúrou zaobchádza ako s podnikateľským projektom a jej aktérom nedáva veľmi na výber (večné balansovanie na hrane jestvovania). Nech vás nemýli, že autorkine osobné zápisky a alternatívne mikrotexty vznikali v Slovinsku a vo Fínsku – v krajinách, v ktorých prežila roky života. Vyslovuje sa v nich v prvom rade o svojom (individuálnom) i našom (globálnom) balansovaní na hrane bytia/nebytia optikou nezávislej kultúry – v tom je spiritus movens tejto knihy i jej „potenciál siete“. Próza Balans tak len v intímnejšej polohe nadväzuje na problematiku a dynamiku vzťahov, ktoré spisovateľka vytrvalo reflektuje už vo svojej predchádzajúcej tvorbe; naposledy v esejistických a odborných knihách DiaGnóza L (2020), Bielym atramentom (2019) a Iniciacije ali književnost onkraj vidnega (Iniciácie alebo neviditeľná literatúra, 2018; v slovinčine) . Kniha vychádza v edícii Siete.

Titul Balans si za 11€ môžete objednať priamo na našom webe. V predajni KNIHY LIC (Námestie SNP 12, Bratislava) si ho môžete zakúpiť za 10€. 

Prinášame vám úryvok z tejto novinky: 

Ak som sa niekedy v živote niekam pohla, vždy to bolo pod pretlakom pocitov, vysokých emócií a potrieb – a pod vply­vom oslabenej racionálnej kontroly v rámci celkovej situácie. Pretože rozum je zbabelec. Niekam ma to, ak to tak poviem, prudko sotilo a výhybka bola odrazu prehodená, akoby sama od seba. Určite však nie som nedvižná alebo, nebodaj, nesme­lá, skôr príliš trpezlivá a ohľaduplná – a to ma spomaľuje. Dlho sa vo mne veci kujú, kým sa ukujú. No viem sa aj vrhnúť do víru, ak nejaká gravitácia, resp. hodnotové presvedčenie z hĺbky preváži nad rozumom a opatrnosťou, to sa však nedá predvídať ani naplánovať. Pomohlo by mi znovuobjavenie tichej radosti zo života, nenápadnej každodennej sily v tomto zvírenom svete, ale musím si ju objaviť sama. Nemám záujem o atraktívne ponuky z katalógu. Všeličo vo mne sa musí (ešte len) vyvinúť, rozmôcť.

5. august 2014 (str. 156)