Vyhľadávanie
Dovolenkové dni isto mnohí z čitateľov strávili (alebo ešte len strávia) pri slovenskom mori – v Chorvátsku. Pobyt na pláži však nemusí slúžiť len na relax, ale aj na pozorovanie najbližšieho okolia, ktoré sa potom dá vynikajúco pretaviť do knižnej podoby.
Plážológia (zo slov. pláž – piesočnaté pobrežie využívané na kúpanie a gr. logos – slovo, pojem) je pomerne mladá vedná disciplína. Predmetom jej skúmania sú všetky druhy pláží bez ohľadu na vzdialenosť od hotela, objekty nachádzajúce sa na plážach (lehátka, bufet, toalety a nezriedka aj ich obsah) a predovšetkým osoby zdržiavajúce sa na plážach, či už pravidelne (zamestnanci: kukuričiar, šišiar, toaletár, lehátkar, bufetárka), alebo prechodne (turisti rôznych národností a rôzneho stupňa otravnosti), vzťahy a pomery (všetkého druhu) medzi nimi. Za jej zakladateľa sa považuje chorvátsky pracovník turistickej agentúry Siniša Novac (1965) so svojimi prelomovými dielami Plážové poviedky (2011), Gordan sa vracia alebo Plážové poviedky 2 (2012) a U pičku materinu (2013). Toľko hovorí o plážológii zatiaľ neoficiálna definícia, ktorá sa časom určite dostane do všetkých popredných encyklopédií. Než sa tak stane, pokúsime sa čitateľom stručne predstaviť uvedené tri knihy aj ich autora, ktorého literárne i životné osudy sú pozoruhodné.
Siniša Novac bol doteraz odbornej i laickej verejnosti málo známy. Za to, že jeho talent nezostal ukrytý pred svetom, vďačí svojmu švagrovi Remimu Kloosovi a jeho kamarátovi Perovi Le Kvetovi. Ale pekne po poriadku. Na počiatku bolo pero… teda, prepáčte, bol Pero. Patafyzik, prozaik a básnik Pero Le Kvet, ktorý sa narodil v hlave trnavského kníhkupca Petra Voleka v roku 1988 ako 23-ročný, spočiatku písal knihy sám. V roku 2010 sa však rozhodol spojiť svoje sily s dobrým priateľom, takisto uvedomelým patafyzikom Remim Kloosom. Výsledkom ich spolupráce sú dva zväzky a antológia fajčiarskych poviedok, súbor tragikomických textov Muselo sa to takto skončiť? a najnovšie aj zbierka vtipných maliarskych príbehov a anekdot Picassov kód. Samotný Remi je postavou záhadnou, tajuplnou (Synonymický slovník ponúka i výrazy divný, čudný, ale o tom radšej pomlčíme), pretože na prezentácii žiadnej svojej knihy sa dosiaľ neobjavil a mnohí ho preto považujú len za ďalšie alter ego Pera Le Kveta, ktorý však túto teóriu popiera. Tak či onak, logická implikácia vraví, že ak je Remi alter egom Pera, potom podobne tajomný Siniša musí byť alter egom Remiho. A to je už teda riadna fikcia fikcie, priam fikcia na druhú. Alebo žeby nie? O Sinišovi Novacovi vieme len to, čo prezrádza jeho životopis na záložkách kníh. Narodil sa v roku 1965 (v rovnakom roku ako Peter Volek, aká pekná náhoda) na chorvátskom ostrove Krk, vyštudoval RRiF Visoku školu za financijski menadžment v Záhrebe a svoje uplatnenie našiel v turistickej agentúre, kde pracuje dodnes. Raz sa na pláži zoznámil so sestrou Remiho Kloosa, ktorá mu sťaby švárna Slovenka učarovala na prvý pohľad. Odvtedy sú Siniša a Remi nielen švagrovia a kamaráti, ale práve vďaka prehratej stávke s Remim sa zo Sinišu stal aj spisovateľ.
Vo svojej debutovej knihe Plážové poviedky predstavil Siniša postavu atraktívneho Gordana, ktorý predáva kukuricu na pláži istého chorvátskeho mestečka. Vďaka dennodennému pobytu na pláži sa stáva jej naozajstným znalcom a neprekvapia ho ani tie najabsurdnejšie príhody (brilantný je napríklad jeho rozhovor s Nemcom práve vykonávajúcim veľkú potrebu v lesíku za kríčkami, keďže „zwei Kuna für toillete“ sa mu zdalo veľa). Okrem Gordana dotvára plážový kolorit pestrá paleta podarených postavičiek: osamelý toaletár Željko, Dario, predavač šišiek a štrúdle a zároveň spevák kapely Mrtav prezident, ziskuchtivý kapitán lode Zoran, lehátkar Bojan a bufetárka Vesna, plnoštíhla päťdesiatnička platonicky zamilovaná do Gordana. Pláž by však nebola plážou bez zmesi turistov rôznych národností, v ktorých čitatelia isto spoznajú typické „dovolenkové zjavy“.
Gordanovým snom je stať sa milionárom, preto odchádza pracovať do strýkovho autoservisu v Nemecku. Jeho návrat po štyroch rokoch mapuje druhá kniha Gordan sa vracia alebo Plážové poviedky 2. Spočiatku ide všetko po starom: Gordan sa znovu zamestnáva ako kukuričiar, pláž sa rozrástla o ďalšie zaujímavé persóny, absurdné zážitky pokračujú. Jedným z nich je aj náhly zvrat v deji, keď Gordan úplne nečakane, pritom však absolútne vecne oznamuje, že v Nemecku sa predsa len stal boháčom. Kupuje Vesnin bufet, premení ho na prosperujúcu reštauráciu, pracovné miesto v nej nachádza takmer každá plážová postavička a Gordan sa môže konečne vyobliekať do bielej košele, nohavíc a kožených šľapiek za 5 000 Kuna… Možno aj vďaka rozprávkovému koncu už Gordana v tretej knihe U pičku materinu s podtitulom Chorvátske impresie a kompresie (všetky Miloš Prekop – AND) nestretneme. Zbierka je koncipovaná odlišne a mohli by sme ju nazvať pravou „plážologickou príručkou“. Prináša totiž zozbierané postrehy z dlhoročných plážových pozorovaní turistov. Siniša Novac sa zameral prevažne na partnerské vzťahy, či už reálne a niekedy (takmer) tragické, alebo imaginárne (láska citlivého Andelka a prakticky uvažujúcej morskej panny). Všetky tri knihy môžu zároveň slúžiť aj ako stručná príručka chorvátčiny, keďže dialógy sú v nich ponechané v pôvodnom znení bez titulkov.
