Vyhľadávanie
Maja Novković bola ďalšou prekladateľkou na rezidencii TROJICA AIR v Banskej Štiavnici.
Maja Novković vyštudovala slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe, zúčastňovala sa letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Je súdnou tlmočníčkou pre slovenský jazyk. Do chorvátčiny preložila poviedky Martina Kukučína či novelu V mene otca od Ballu (Društvo hrvatsko – slovačkoga prijateljstva, 2019). Preložila aj dve učebnice gramatiky slovenského jazyka. V Banskej Štiavnici pracovala na preklade knihy Petra Šuleja Spolu (Marenčin PT, 2015). Na našom YouTube sme vám priniesli ich rozhovor, ktorý moderoval Peter F. ‘Rius Jílek. Niekoľko otázok o rezicendii a prekladateľstve sme jej položili aj my.
Ako ste sa dostali k prekladom zo slovenského jazyka?
Vyštudovala som filozofiu a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe. Často som chodievala na Slovensko, či už študijne na letnú školu slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, ktorú organizovala Univerzita Komenského v Bratislave, alebo na konferencie a výmenné pobyty, prípadne len tak, keď som mala viac času – s cieľom cestovať a spoznávať vašu krajinu. K prekladom som sa dostala ešte v druhom roku svojho bakalárskeho štúdia. Pod patronátom svojho vtedajšieho lektora slovenčiny na katedre som najprv začala prekladať komerčné texty. Ku koncu štúdia som sa pomaly začala dostávať k umeleckej literatúre. Po absolvovaní magisterského štúdia som zostala v kontakte so slovenskou kultúrou prostredníctvom doktorandského štúdia, na ktorom sa venujem novej vlne v slovenskej kinematografii šesťdesiatych rokov. Popri tom som šesť rokov pracovala ako lokalizačná projektová manažérka a náplňou mojej práce bola spolupráca i so slovenskými firmami. Napokon som si otvorila živnosť a stala som sa aj súdnou tlmočníčkou pre slovenský jazyk. Doteraz mi knižne vyšli niektoré poviedky Martina Kukučína v jednom výbere a novela V mene otca od Ballu. Preložila som aj dve učebnice gramatiky slovenského jazyka. Som v podstate pätnásť rokov v permanentnom kontakte so slovenským jazykom a dúfam, že aj v budúcnosti budem mať príležitosť chorvátskym čitateľkám a čitateľom priblížiť hlavne súčasnú slovenskú prózu. Záujem chorvátskych vydavateľstiev o vydávanie slovenskej literatúry existuje, postupne rastie a uvažuje sa o tom, čo by sa mohlo ešte preložiť a vydať.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Spolu Petra Šuleja? Čím môže tento titul zaujať chorvátskych čitateľov?
Na jednej strane je Šulej jedným z reprezentantov slovenskej postmodernej literatúry a na druhej strane preklady zo slovenskej literatúry nie sú v Chorvátsku časté. Tento román sa umiestnil v prvej desiatke najlepších próz za rok 2016 v rámci národnej ceny Anasoft litera. Román vyjde v chorvátskom vydavateľstve Meandarmedia, vedenom významným chorvátskym autorom Brankom Čegecom. Román Spolu je druhým dielom voľnej románovej trilógie, jeho dej je však relatívne uzavretý, a preto bude zrozumiteľný chorvátskym čitateľkám a čitateľom. Aj tematicky, keďže hlavnou postavou je tridsiatnik Daniel, bývalý rozhlasový redaktor, ktorý zbiera staré vinylové platne, čo reprezentuje hudobný sentiment za druhou polovicou dvadsiateho storočia, ktorý obdobne jestvuje i v chorvátskom a teda aj v bývalom juhoslovanskom prostredí. Román ponúkne chorvátskej čitateľskej verejnosti univerzálnu tému hľadania zmyslu života na podklade osobnej odysey hlavného hrdinu, ktorá sa prelína s transformáciou slovenskej spoločnosti po roku 1989, ale aj s odkazmi do histórie na začiatku dvadsiateho storočia. Čitateľky a čitatelia sa môžu zoznámiť so slovenskou spoločenskou skúsenosťou a porovnať ju s vlastnou. Čitateľsky príťažlivou môže byť i jedna z dejových línií v podobe ľúbostného vzťahu hlavnej postavy s dvoma ženami, ktorá otvára otázky generačného nastavenia spoločnosti, vzťah starého a nového. Práve kvôli tomu si myslím, že táto kniha môže byť svojou témou a spracovaním blízka aj chorvátskemu čitateľstvu. Jej hlavnou témou sú v podstate medziľudské vzťahy – pracovné, rodinné, ale aj tie najosobnejšie a najintímnejšie. Každého z nás sa tieto aspekty dotýkajú a každý ich rieši svojím spôsobom. Ide o univerzálnu tému.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Každý preklad, a hlavne literárny, je výzvou. Ide o zachytenie intencie autorky či autora a čo najvierohodnejšie ju preniesť do cieľového jazyka. Výzvou pri spracovaní prekladu tohto Šulejovho románu je postmoderná referenčnosť. V ňom sa odkazuje na množstvo iných literárnych textov. Takže bolo treba poriadne hľadať, či viaceré citáty boli vôbec preložené do chorvátčiny. Mňa osobne však táto kniha zaujala, takže aj prácu s ňou som si užívala.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Aj keď sa už roky zaoberám prekladmi slovenskej literatúry, toto je moja prvá prekladateľská rezidencia. Veľmi dobre sa mi tu v Banskej Štiavnici pracuje. Banská Bystrica, z ktorej pochádza hlavný hrdina ako aj autor románu, sa zasa nachádza veľmi blízko. Štiavnica je nádherné a očarujúce mesto. Bola som v nej párkrát už aj predtým. Prvý raz ešte ako študentka, potom ako tlmočníčka pre jednu slovenskú krajanskú organizáciu a teraz som tu opäť. Teší ma, keď vidím, ako sa mesto zmenilo a zanedbané domy boli obnovené. No a čo sa týka pracovných podmienok v rámci projektu Trojica Air, hlavnou témou románu je láska, neviem si teda predstaviť lepšie podmienky na preklad takéhoto románu ako v meste, kde sa odohral ľúbostný príbeh Andreja Sládkoviča, a tak vznikla Marína, najdlhšia ľúbostná báseň na svete. Láska je pocit, ktorý nás má spájať, preto mi je cťou a obrovským potešením, že som dostala možnosť prísť sem, aby som robila to, čo ma baví a mohla tak spájať cez literatúru Chorvátsko a Slovensko.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete?
Ako som spomínala, mám živnosť už viac ako dva roky. Prekladám hlavne komerčné texty zo slovenčiny, češtiny a angličtiny a tiež do slovenčiny a angličtiny, ako aj súdne texty z a do slovenčiny a tiež konsekutívne a simultánne tlmočím. Fakt, že som na vlastnej nohe, mi umožnil venovať sa nielen pragmatickému prekladu, ale zamerať sa tiež na literárne preklady.
