Vyhľadávanie
Prinášame vám prehľad edičného plánu Literárneho informačného centra. Aké knihy vydáme v roku 2021?
V edičnej činnosti bude Literárne informačné centrum pokračovať aj v roku 2021. Texty o jednotlivých tituloch pripravila Dana Podracká, ktorá je vedúcou oddelenia domácich projektov. To navrhuje projekty v oblasti výskumu a dokumentácie súčasného literárneho procesu, sleduje a analyzuje pôvodnú literárnu tvorbu, zabezpečuje prípravu a plánovanie edičnej činnosti neperiodických publikácií, organizuje redakčný proces a mnohé iné. Okrem titulov, ktoré nájdete nižšie, pripravujeme aj knihy Tamary Janecovej, Mareka Debnára, Erika Jakuba Grocha či Vianočný príbeh – antológiu pôvodnej slovenskej rozprávky od renomovaných autorov súčasnej literatúry.
Róbert Letz: Slovenské dejiny VI (1945 – 1992)
Posledný diel edície Slovenské dejiny prináša komplexný pohľad na politický, kultúrny, sociálny i hospodársky život Slovákov na križovatke dvoch systémov (1945 – 1948). Kontinuálne prechádza k budovaniu socializmu v Československu (1948 – 1968). Historik R. Letz nás prevedie perzekúciami, tretím odbojom či slovenským exilom. Kniha sa uzatvára taktovkou normalizácie (1968 – 1989), disidentmi v akcii a presvetľuje spoločnosť v čase nehybnosti. Kladie si otázky, či bolo socialistické hospodárstvo vrcholom alebo stagnáciou. Nechýbajú sondy do vzdelania, kultúry a športu. Dielo je napísané pútavým štýlom a je vhodné aj ako vysokoškolská učebnica.
Ivona Kollárová, Imrich Nagy: Matej Bel – osobnosť, médium a transfer ideí na prahu osvietenstva
Prvý zväzok novovznikajúcej edície Pečate približuje esejistickou formou osobnosť Mateja Bela. Má niekoľko kapitol: Belológia, ekológia vnútorného sveta, učebnicový program, médium náboženského vnútra, vedecký projekt, cenzúra, stratégie a limity mediálneho sveta, preklad Belovho úvodu ku geografii a ďalšie oblasti myšlienkového výskumu. Dielo je zasvätené Belovi v historickej pamäti, jeho detstvu, pietistickým priestorom, priateľom i nepriateľom ako i úskaliam jeho životnej cesty. Imrich Nagy knihu ozvláštnil Belovým predhovorom k učebnici Tomka-Sáskeho. Kniha poskytuje obraz aj o hraniciach reality, cenzúre a limitoch transferu ideí.
Marta Herucová: Tête-à-tête o francúzskom umení na Slovensku
Kniha sa zameria na osudy ľudí a diel: Viedonov oltárny obraz v Štiavnických Baniach, Marie Antoinette par Roslin, Album Xaviera de Maistre v Brodzanoch, Goudinovo Morské pobrežie a Souvenirs de la monarchie autrichienne... Théodora Valéria v Košiciach, Malé francúzske portréty vo Svätom Antone, Maliar Lafite a portréty Zayovcov z Uhrovca, Záhadnú uhorskú kráľovnú Améliu a Paula Delarocheho, Brozého Zaujímavé čítanie v Betliari, Dubufeho portrét grófa Andrássyho, Orientálne krajiny Étienna Dineta v Topoľčiankach, Modliaca sa mníška v Bratislave, Charlematov Maximilián zo starožitností, Georges Jeanin a Spoločnosť maliarov kvetov, Obraz z Levallois v Humennom, Kráľ s perlovou náušnicou – dielo Charlesa Herrmanna-Léona, Sagotov obchod s umením a Andorko z Budulova a Naši maliari v Paríži do konca I. svetovej vojny.
Peter Zajac: Texty slovenskej prózy
Dielo je napísané esejistickou formou. Zahrnuje výberové čítanie prozaických textov novodobej slovenskej literatúry od konca osemnásteho storočia po súčasnosť s dôrazom na prózu po roku 1945. Myšlienkové dobrodružstvo smeruje od Jozefa Ignáca Bajzu a jeho René mládenca príhody a skúsenosti, cez Hollého Svätopluka, Hviezdoslavovho Eža Vlkolinského, Timraviných Ťapákovcov, JJesenského Demokratov, Švantnerov Život bez konca, Tatarkove Navrávačky po moderných autorov: Leopolda Laholu, Janka Silana, Jána Johanidesai, Dušana Kužela, Ladislava Balleka, Ruda Slobodu, Stanislava Rakúsa, Pavla Vilikovského, Altu Vášovú, Dušana Mitanu až po Janu Juráňovú, Veroniku Šikulovú či Ivanu Dobrakovovú.
René Bílik: Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi
Bílik ponúka mapovanie mýtov ako diskurz o „deformácii skutočnosti“, o persiflážach či paródiách (napr. Pišťanek, Otčenáš, Taragel, Hrúz, spočiatku Jaroš a iní), alebo inom postupe, ako ho napríklad uplatnil Kalinčiak v Reštavrácii. Často manifestovaná viera, že veci sa diali tak, ako to poznáme z literatúry (Báthoryčka sa kúpala v krvi, Jánošík študoval teológiu a pod.), ukazujú na deficity v schopnosti rozlišovať medzi fikciou (ako originálnou a bytostnou vlastnosťou literatúry) a skutočnosťou (teda deficity v kultúrnom a literárnom vzdelaní) a súčasne na vysokú pozíciu, ktorú obsadzovala literatúra v našich kultúrnych dejinách (napr. v slovenskom literárnom romantizme) a z nej čerpajúce jej neskoršie rozmanité využitia či až zneužívanie z prostredia „okolo“ nej.
Ivana Taranenková: Príbehy „vykĺbeného času“.
Súčasná slovenská próza v ére nehybnosti, po prelomových udalostiach roku 1989, ktoré viedli k ohláseniu konca dejín, sa metafora „vykĺbeného času“ („time out of joint“) zo Shakespearovho Hamleta v širšom kultúrnom a spoločenskom kontexte často využívala pre vyjadrenie dobového pocitu straty historicity, akéhosi zrútenia poriadku vecí. V týchto rámcoch sa pohybuje príbeh súčasnej literatúry. Autorka sa ohliada sa deväťdesiatymi rokmi, ktoré sa stali základom pre súčasnosť, ktorú žijeme. Zároveň upozorňuje na tie procesy v novom miléniu, keď sa postupne v literatúre a umení začalo znova hovoriť o kategóriách, ktorých koniec postmoderna deväťdesiatych rokov radostne hlásala – či už sú to dejiny, subjekt či autor.
Monika Kapráliková: Ján Smrek a jeho E/elán (2. vydanie)
Jána Smreka (1898 – 1982) pozná celá slovenská kultúrna verejnosť predovšetkým ako významného básnika, menej ako publicistu, napriek tomu, že celý aktívny život *pracoval ako novinár či novinový redaktora. Viac ako dve desaťročia viedol kultúrno-spoločenský mesačník Elán, ktorý sám založil. Na jeseň 1944 prestal Elán vychádzať. Koniec Elánu znamenal aj koniec slobodnej tvorby. Dielo je neprehliadnuteľným prameňom poznatkov o Jánovi Smrekovi a jeho tvorbe.
